Streda sa niesla v znamení najkrajšieho zážitku spojeného s výskumom elementárnych častíc v CERN-e. Vďaka mnohým apelovaniam Dr. Šafaříka a špeciálnemu zasadaniu bezpečnostnej rady CERN- LHC sme dostali šancu nakuknúť priamo ku konkrétnemu experimentu.
Po prebdenej noci pri prefocovaní geniálnej knižky o Stelárnych sústavách v knižnici (dokončil som to až o 4:30) som sa pobral spať, aby som ani náhodou ráno nezaspal. To som sem ani chodiť nemusel, keby som prespal horko ťažko vybavenú návštevu, veď taká šanca tu bude ak sa nič nepokazí, len o 10-20 rokov.
Po úžasnej šálke kávy , zhotovenej priamo zo zrniek som ani necítil krátkosť spánku.
Autobusom sme sa pobrali smerom k francúzskym hraniciam a už za chvíľku nás vítala hala s nápisom ALICE pred ktorou stál neprehliadnuteľný K.Šafařík.
Po ďalších šarapatách sme sa podelili do skupín. S každou išiel dole do podzemia Dr. Šafařík. Akoby nebolo dosť problémov, nevedeli sme sa dostať dnuka a tak obvolal všetky služby v CERN-e, že poplach ktorý nastane nie je nič nebezpečné a spustíme ho my. Nuž a tak sme sa teda vybrali do podzemia aj my. Pohľad na ALICE bol fantastický. Predstava, že v tomto obrovskom zariadení pod zemou sa skúma to, čo na VLT v Chile (v podstate) bola úžasná.
Keďže sme dole mohli byť len s podmienkou, že tam pôjdeme maximálne 12ti tak bolo veeeľa času na spoznávanie modelov ALICE, debatu s Romanom Lietavom i ďalšími, ako i na debatu s L.Sándorom o našej spoločnej záľube-fotografovaniu. Treba pripomenúť, že o fotografiu sa veľmi vášnivo zaujíma aj ďalší zamestnanec P.Chochula.
Po presune a rýchlom obede sme už utekali k autobusu, ktorý nás zaviedol pred hlavnú budovu United Nations (OSN). Tam nás čakal náš slovenský vyslanec ako i slovenská sprievodkyňa. Prehliadka bola zaujímava a očarujúca. Najviac ma fascinovala myšlienka, že koľko mnoho významných a historických udalostí sa v tejto budove a v jej jednotlivých sálach udialo. Taktiež očarovala mohutnosť budov- tisícky kancelárií sa nachádzali v paláci UN ako i státisíce metrov štvorcových- gigantické.
Nuž, ale času veľa nebolo a tak už sme sa blížili k Ženevskému jazeru, aby sme sa mohli vydať na "Hľadanie ženevského pokladu" a ja na fotenie krás mesta. Prezrel som si obchody so švajčiarskymi hodinkami, nožíkmi... Zaujal aj obchodík s historickými vedeckými nástrojmi, prístrojmi- pomôckami- fotoaparáty, ďalekohľady, teodolity.... Nuž a ako čerešnička na torte krásna Ženevská katedrála. Až po prezretí fotiek som ju neskutočne ocenil...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára