utorok 11. novembra 2008
Valné SZAA v portrétoch
Pred asi mesiacom sa v Rimavskej Sobote uskutočnilo Valné zhromaždenie Slovenského zväzu astronómov amatérov. Viac nájdete na www.astrors.sk . Ja prinášam slideshow z mojich fotiek z tejto akcie...
študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 7.deň- Alpy
Po vyčerpávajúcej noci nás čakali posledné raňajky v CERN-e, posledné pohľady na významných fyzikov, posledné pohľady na najväčšie laboratórium pre výskum elementárnych častíc na svete. Čakala nás ešte vzrušujúca cesta, na Aquile du Midi, vrch nachádzajúci sa vo výške 3842m.
Po rannej rozlúčke s Mickom Storrom, vynikajúcim organizátorom nášho pobytu, sme opustili za škaredého, zamračeného počasia, územie CERN-u. Mnohí sme boli unavení, a tak sme len driemali počas jazdy v autobuse. Zrazu som sa však prebudil na to, že mi niečo silno svieti do očí. Ženevu sme opustili len o 30km a už sa na nás usmievali slnečné lúče. Možno kedysi dávno aj náš národovec, M. R. Štefánik, zažíval podobné pocity. Blížili sme sa k Mont-Blancu, kde sa mu podarilo vystúpiť až 6 krát.
Opúšťame švajčiarsko-francúzske hranice a ostáva nám ešte 50km k nášmu cieľu. Musíme si švihnúť, lanovku máme objednanú na 10:30. Konečne zazrieme nádherné Alpy, lemované slnečnými lúčmi, pod ktorými sa ligotajú krásne alpské domčeky. Fantastický výhľad. A v diaľave zrazu náš cieľ- Mt. Blanc a Aquile du Midi.
Do dedinky Chamonix sa dostávame na čas, je tam dosť chladno, -2°C. Ráno, keď som pozeral webkameru z vrcholu a meteo stanicu, bola tam teplota podobná, avšak pri slnečných lúčoch som veril, že hore bude teplejšie.
Po rýchlom zakúpení lístkov na lanovku sme sa už viezli smerom k vrcholu. Po prestupe vo výške 2300m na ďalšiu lanovku a po vyvezení sa ešte pár metrov výťahom sa dostávame na vrchol. Sme vo výške 3842m a máme výhľad na Mt.Blanc, ktorý sa skrýva za mohutnou vrstvou oblačnosti. Keď sa mi naskytol ten výhľad, myslel som na to, ako to Štefánik zvládol a to dokonca niekoľkokrát. Myslím, že ešte aj jeden výstup na Mt.Blanc by ma dostatočne demotivoval k ďalším. Na vrchole sme strávili asi pol hodinku a už sme sa viezli dole. Ihneď sme sa autobusom vydali smerom na Slovensko.
Cestou nás ešte fascinovali prírodné scenérie a občas sme si vymohli aj krátku fotografickú prestávku. Budem sa snažiť v dohľadnej dobe spracovať panorámu, ktorú som nafotil.
Teraz už nezostáva nič iné, než spracovať fotografie, urobiť z nich slideshow a najmä zhrnúť plusy, ale i mínusy nášho pobytu.
Zážitok to bol pekný, skvelý výlet do Švajčiarska. Navštívili sme Einsteinovo múzeum v Berne i mnoho ďalších významných miest.
V CERN-e sme sa zdravo nakazili entuziazmom fyzikov, pohľad do ich kancelárií bol vynikajúci. Absolvovali sme niekoľko prednášok, kde sme sa dozvedeli čosi nové z fyziky elementárnych častíc. Ako posledná skupinka vôbec sme boli v podzemí u ALICE, spoznali vynikajúcich ľudí a môžem za seba skonštatovať, že som si vytvoril aj ďalšie kontakty. To všetko sú úžasné plusy.
Vytkol by som však, že sme voči programu učiteľov boli v CERN-e o jeden deň menej, absolvovali sme oveľa menej prednášok. Taktiež návštevy jednotlivých pamätihodností zbytočne vymkli čas pre prednášky (boli sme na študijnom pobyte v CERN-e a nie na výlete. Počas môjho pobytu v Chile takéto prehliadky zabrali len veľmi malé percento a venovali sme sa maximálne veciam užitočným, vzhľadom na môj záujem v oblasti astronómie resp. fyziky). Navrhol by som zminimalizovanie týchto fakultatívnych výletov a radšej by som sa sústredil viac na vzdelávanie. Navštívili sme jedine experiment ALICE, neboli sme napr. pri žiadnom LINACU, v továrni na antihmotu, v expozícií Globe. Ale vždy je čo zlepšovať, a i napriek týmto nedostatkom nám neostáva nič iné, len byť vďační agentúre APVV za poskytnutie financií i na takýto iný spôsob vzdelávania a poznávania...
pondelok 10. novembra 2008
študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 6.deň- Posledný deň...
Po "urýchlenom" týždni sme sa dostali k poslednému dňu tohto pobytu v CERN-e (verím, že nie poslednému). Zážitkov bolo mnoho, avšak aj mrzelo mnoho vecí, ktoré mohli byť a neboli. Je predsa len iný pobyt vo veľkej skupine ako bola tá naša alebo pobyt pár jednotlivcov.
Po rannom prebudení sme sa ako po prvý deň vydali uličkami CERNU-u (pomenovanými po fyzikoch) do asi najvzdialenejšej prednáškovej sály voči nášmu hostelu.
Keďže sa, žiaľ, Dr. Jiří Grygar nachádzal v Argentíne a nemohol prísť porozprávať nám o kozmológií, tak sa tejto úlohy, na základe jeho prezentácie, vynikajúco zhostil Dr. Šafařík (aj keď medzi niektorými "nadmierne" inteligentnými účastníkmi panoval opačný názor- rád by som ich preskúšal, ak boli taký "múdri") . Postupne sme prešli od objavu kozmického žiarenia až po červený posun a tmavú hmotu.
Po Dr. Šafaříkovi nám porozprával Marek Domaracký o IT technológiách a o gridoch. Oboznámil nás aj s konferenčným systémom EVO, ktorý je možné nájsť na internete aj v slovenskej verzii.
Po tejto prednáške nasledovala znovu kúsok astronomická prednáška. O novom type detekčných zariadení nám teda porozprával Ivan Mikulec. Ide o zariadenia pod názvom MEDIPIX poskytujúce snímky síce bez šumu, zatiaľ bohužiaľ s veľmi nízkou citlivosťou. Avšak technika napreduje a raz budeme snáď aj my astronómovia používať tento druh snímačov pre naše účely.
Nuž a táto prednáška bola klincom do rakvy- nastal koniec nášho programu.
Ešte sme po obedňajšej prestávke strávili čas v IT centre, pozreli si počítačovú farmu pozostávajúcu zo 7000 počítačov (väčšiu farmu má len Google. Obsahuje 100 000 počítačov!!!), páskovú knižnicu, kde roboty pomocou čiarového kódu vyhľadávajú pásky, na ktorých sú archívne dáta ešte z predošlých desaťročí .
Ešte nám K. Šafařík odpovedal na naše otázky, my sme mu za odmenu vypísali formulár a ohodnotili náš pobyt.
Okolo 17. sme sa už v budove, kde sídli väčšina expertov experimentu CMS (od tohoto experimentu, prípadne od ATLAS-u sa očakáva, že objaví Higgsov bozón), usadili do prednáškovej sály. A tu nás znova čakal náš neúnavný K. Šafařík, aby uzatvoril program našej návštevy. Ešte nám dal poslednú možnosť pýtať sa. Tak isto sme sa ešte mohli pýtať L. Sándora. Nuž a nakoniec, po ďalších nie jednoduchých otázkach, mu naši vedúci skupiny, odovzdali RVP (relaxačné vedecké prostriedky) v podobe fliaš plných piva...
Večer sme ešte boli v Ženeve v nákupnom centre, kde sa nedalo nič poriadne, okrem čokolády, kúpiť (ani švajčiarske nožíky nemali). Po návrate som niektorým členom našej skupiny ukázal nejaké fotky v PC, urobil nejakú prácu, zbalil sa a unavený si o 02:00 ľahol. Ráno bola naplánovaná cesta na Chamonix- Aquile du Midi (3842m).
nedeľa 9. novembra 2008
Študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 5.deň- ALICE- Experiment to the beginning of the universe
Streda sa niesla v znamení najkrajšieho zážitku spojeného s výskumom elementárnych častíc v CERN-e. Vďaka mnohým apelovaniam Dr. Šafaříka a špeciálnemu zasadaniu bezpečnostnej rady CERN- LHC sme dostali šancu nakuknúť priamo ku konkrétnemu experimentu.
Po prebdenej noci pri prefocovaní geniálnej knižky o Stelárnych sústavách v knižnici (dokončil som to až o 4:30) som sa pobral spať, aby som ani náhodou ráno nezaspal. To som sem ani chodiť nemusel, keby som prespal horko ťažko vybavenú návštevu, veď taká šanca tu bude ak sa nič nepokazí, len o 10-20 rokov.
Po úžasnej šálke kávy , zhotovenej priamo zo zrniek som ani necítil krátkosť spánku.
Autobusom sme sa pobrali smerom k francúzskym hraniciam a už za chvíľku nás vítala hala s nápisom ALICE pred ktorou stál neprehliadnuteľný K.Šafařík.
Po ďalších šarapatách sme sa podelili do skupín. S každou išiel dole do podzemia Dr. Šafařík. Akoby nebolo dosť problémov, nevedeli sme sa dostať dnuka a tak obvolal všetky služby v CERN-e, že poplach ktorý nastane nie je nič nebezpečné a spustíme ho my. Nuž a tak sme sa teda vybrali do podzemia aj my. Pohľad na ALICE bol fantastický. Predstava, že v tomto obrovskom zariadení pod zemou sa skúma to, čo na VLT v Chile (v podstate) bola úžasná.
Keďže sme dole mohli byť len s podmienkou, že tam pôjdeme maximálne 12ti tak bolo veeeľa času na spoznávanie modelov ALICE, debatu s Romanom Lietavom i ďalšími, ako i na debatu s L.Sándorom o našej spoločnej záľube-fotografovaniu. Treba pripomenúť, že o fotografiu sa veľmi vášnivo zaujíma aj ďalší zamestnanec P.Chochula.
Po presune a rýchlom obede sme už utekali k autobusu, ktorý nás zaviedol pred hlavnú budovu United Nations (OSN). Tam nás čakal náš slovenský vyslanec ako i slovenská sprievodkyňa. Prehliadka bola zaujímava a očarujúca. Najviac ma fascinovala myšlienka, že koľko mnoho významných a historických udalostí sa v tejto budove a v jej jednotlivých sálach udialo. Taktiež očarovala mohutnosť budov- tisícky kancelárií sa nachádzali v paláci UN ako i státisíce metrov štvorcových- gigantické.
Nuž, ale času veľa nebolo a tak už sme sa blížili k Ženevskému jazeru, aby sme sa mohli vydať na "Hľadanie ženevského pokladu" a ja na fotenie krás mesta. Prezrel som si obchody so švajčiarskymi hodinkami, nožíkmi... Zaujal aj obchodík s historickými vedeckými nástrojmi, prístrojmi- pomôckami- fotoaparáty, ďalekohľady, teodolity.... Nuž a ako čerešnička na torte krásna Ženevská katedrála. Až po prezretí fotiek som ju neskutočne ocenil...
Študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 4.deň- CERN
Náš ďalší, v poradí druhý deň začal príjemným neskorším prebudením. Nebolo potrebné sa nikam ponáhľať- tento deň sme mali prednášky v blízkej prednáškovej miestnosti priamo v hlavnej budove. Tak sme sa naraňajkovali a presunuli sa o poschodie vyššie.
Žiaľ, tu sme sa presvedčili vďaka Mickovi , že výber študentov neobsahoval tých možno najsprávnejších. Niektorí si totiž dovolili zaspať, alebo im nerobil problém miesto 10 min prestávky si urobiť 20 minútovú. Treba byť veľmi vďačný, že prednášatelia ( ja som to mohol vidieť konkrétne pri K.Šafaŕíkovi) si večer trošku oddýchli, porozprávali sa s priateľmi a v noci, často po polnoci, si pripravovali svoje prednášky pre nás.
Prvou prednáškou bolo pokračovanie - Úvod do fyziky častíc. Na túto dlhú a namáhavú prednášku, ktorú naďalej prednášal p. Šafařík nadviazal Dr. Peter Magdolen, ktorý nás odľahčil finančnými otázkami okolo Slovenska v CERN-e. Slovensko tohoto roku dosiahlo pri členskom príspevku asi 4mil CHF. Je potrebné napríklad uviesť, že to, že daná krajina platí udržiavací poplatok člena v CERN-e je bohate málo k tomu, aby mohla vykonávať experimenty. Preto je úžasné, že krajina ako Slovensko dokáže nájsť ďalších 30 percent z týchto financií na investovanie do reálneho výskumu...
Prv nás Roman Lietava oboznámil s fascinujúcou výstavou Mikrokozmos. Po nej sme sa presunuli do malej miestnosti, kde sme robili rôzne pokusy. Veľmi zaujímavé bolo meranie planckovej konštanty.
Dozvedeli sme sa však ešte mnoho ďalších zaujímavých informácií- zhotovili sme si hmlovú komoru, kde sme pozorovali podobne, avšak iným spôsobom než v Mikrokozme kozmické žiarenie.
A aby nestačilo užasnutia, na záver nás čakal K.Šafařík a B. Pastirčák s tekutým dusíkom a Meissnerovým efektom. B.Pastirčák sa napriek vzpieraniu voči K.Šafaříkovi dal nahovoriť na pokus a neostávalo mu nič iné, len veriť, že ho K.Šafařík predsalen nepoleje tekutým dusíkom :)
Všetko som sa snažil dokmentovať fotoaparátom a pri tom vnímať každý detail, ktorý mi bol neznámy. Nuž a teda akoby za zásluhu prišiel darček. Návšteva Francúzskeho mestečka Annecy, vzdialeného asi 50km od Ženevy. Mestečko dodržalo sľubované očakávania- podobnosť s Benátkami,( ktoré sa v čase našej návštevy CERN-u nachádzali v stave rekordne vysokej vodnej hladiny, dokonca aj námestie svätého Marka bolo zaplavené).
Nuž a tú krásu som len fotil a fotil...
Študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 3.deň- CERN- prednášky
Po našom prvom prebudení sa v CERN-e sme sa po raňajkách premiestňovali do prednáškovej sály. Tento krát to znamenalo prejsť sa zo Švajčiarska do Francúzska, kde sa rozkladá značná časť experimentu. Po 30min prechádzke nás v budove na 7 poschodí už čakal Karel Šafařík aby mohol aj oficiálne začať náš pobyt v CERN-e.
Začali sme videom P.Chochulu, kde nás oboznámil s obdobím vývoja CERN-u v rokoch 1954-2004. Moje prekvapenie bolo o to väčšie, keď sa vo filme objavila známa tvár- Rolf Landua- človek, z ktorého rúk som si prebral ocenenie- návštevu ESO v Chile, počas súťaže vo Valencii.
Po ňom nasledovala veľmi pútavá prednáška Ladislava Sándora o histórií CERN-u ako i Slovenska v tomto zariadení. Bola o to pútavejšia, že hovoril o tom človek, ktorý to priamo ovplyvňoval.
Karel Šafařík, jeden z asi 5 zodpovedných vedcov v riadení projektu ALICE nás nešetril a prešiel priamo k veci. Začal nás pútavou vedeckou formou oboznamovať s fyzikou častíc. Keďže sa jedná o dosť rozsiahlu tému, dokončenia sme sa dočkali až ďalší deň. Prednáška v nás vzbudila dojem o tom, ako je u nás kvalita vzdelávania upadnutá. Neskôr pri večernej debate bol p. Šafařík užasnutý nad tým, čo sa v našom školstve deje, že napr. Teória relativity sa u nás vôbec nepreberá.
Po obedňajšej prestávke, strávenej v úzkych priestoroch reštaurácie CERN, sme sa vrátili znovu do našej vzdialenej prednáškovej sály a pokračovali ďalšími dvoma prednáškami. Peter Chochula hovoril o detektoroch a detekcii častíc, až sa postupne dopracoval k súčasným experimentom. Zaujímavé bolo, že na potvrdenie zjednotenia slabej a elektromagnetickej interakcie bolo potrebné zhotoviť a zanalyzovať 300 000 snímkov.
V daný deň poslednou prednáškou bola prednáška Pavla Vojtylu o Vplyve urýchľovčov na životné prostredie. Trošku sme na nej mnohí pospali, za čo mohlo vysoko odborné vyjadrovanie prednášaťeľa, bez objasnenia niekorých nám neznámych výrazov. Avšak zaujímavé bolo, že maximálna hladina ožiarenia, ktorá je povolená 0,01Sv je dosiahnuteľná jedným letom do USA. Zaujímavá bola poznámka, že ktosi v Europarlamente vymyslel na odstránenie tejto nepríjemnosti, vyrobiť na lietadlá olovený kryt, čím sa dosiahlo ešte zhoršenie tohoto množstva. Po tejto poslednej prednáške sme sa premietnili na večeru a potom každý svojim smerom. Pre mňa bola zaujímavá debata pri poháriku s K. Šafaříkom, L. Sándorom a niektorými ďalšími zamestnancami CERN-u. Dozvedel som sa , že napríklad porucha, ktorá spôsobila prerušenie experimentov na LHC bola spôsobená zlým spojom materiálov pri magnete. Došlo k narušeniu supravodivosti magnetov, ktorá je zabezpečená pomocou tekutého hélia a tak nastala explózia spôsobojúce deštrukciu niekoľkých magnetov. Podľa K.Šafaříka došlo k tlakovej vlne v tuneli cca 100km/h, čo nie je nič hrozné.
Po niekoľko hodinovej debate som nakoniec skončil v knižnici, kde ma fascinovali niektoré astrofyzikálne knižky i ďalšia super literatúra. Tu som mal ďalšiu možnosť vidieť, že aké je u nás biedne vzdelávanie, keď aj univerzitné a vedecké knižnice sú takmer všetky za opicami (konkrétne je možné nájsť a ohodnodtiť knižnicu Asú SAV, kde medzi odoberanými časopismi už nenájdete takmer nič). Aktuálne a zaujímavé knižky sú väčšinou už len vecou vedeckých pracovníkov, ktorí si ich kúpia z gratových prostriedkov a zvyčajne nechávajú potom len pre seba. Niet sa čomu čudovať, že väčšina študentov mieri do zahraničia...
pondelok 3. novembra 2008
Študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 2.deň- Bern, Ženeva
Počas dlhej a namáhavej cesty sme sa čím ďalej, tým viac približovali k nášmu cieľu- CERN-u. Po "pribratí" našich ďalších kolegov v Nitre a ďalšej, značne veľkej skupinky v Bratislave sme po 20:00 konečne opustili hraničný priechod Berg a vydali sa na cestu do vzdialenej Ženevy.
Cestu nám krásne lemovala nádherná hviezdna obloha a mne aj moja obľúbená pesnička z mojej cesty v Chile - Zvonky štěstí. A boli naozaj šťastné. Za jeden rok sa mi podarilo navštíviť dve celosvetovo najvýznamnejšie vedecké inštitúcie vo svete fyziky. Postupne naša cesta plynula, pri ceste sa nám naskytol krásny pohľad na St. Polten s jeho krásnou bazilikou, ktorá žiarila napriek nočným tmám. Nasledovali Linz, Innsbruck, až sme sa dostali postupne k hraniciam. Cestu nám prerušovali len krátke 15 minútové pauzy vodičov, ktoré sme využili na "prevetranie". Vďaka tomu, že niektorí spolucestujúci si nechceli odpustiť na pohodlie a spali v uličke autobusu, ja som si mohol nerušene tiež veľmi slušne podriemať. Príjemný spánok plynul a aj cesta s ním. Nuž a tak sme sa už zavčasu, ráno o 09:00 dostali do Bernu.
Zaparkovali sme priamo pred Einsteinovým múzeom. Keďže otváralo až o 10, tak sme si dali prechádzku cez most ponad rieku Aare. Vďaka môjmu perfekcionizmu a snahe zdokumentovať cestu čo najlepšie som sa úspešne po 100 m odtrhol od našej "expedície" a pripojil späť až o hodinu pred múzeom.
Staručičký Bern, takpovediac dýchal po staručičkom strýkovi Einsteinovi. Hlavné mesto Švajčiarska skôr pripomenulo malé mestečko. Plné zelene, padajúcich jesenných listov a úžasného čerstvého vzduchu, priam nútilo aj mňa uvažovať nad vedou. Bez pochyby toto mesto prispelo k mnohým vedeckým úspechom (viď akadémiu Olympia, ktorú tu kedysi založil A.Einstein so svojimi priateľmi) a teda nepochybujem, že táto odozva raz bude aj z mojej strany:) Nachádzal som sa na jednom z obľúbených miest resp. v ich blízkosti mojich dvoch
starých dobrých "učiteľov" riekou života - A. Einsteina i M.R.Štefánika, ktorý Alpy nesmierne miloval. Možno ten čerstvý vzduch ich všetkých viedol aj počas ťažkých politických časov po línii zdravého rozumu.
O 10:00 sme vstúpili do Einsteinovho múzea. Neviem, či to je dané len Švajčiarskom, alebo len slovutným menom expozície, ale ceny vystavovaných "suvenírov" v podobe rôznych, veľmi zaujímavých biografií prevracali inteligentnému človeku žalúdok. Zrejme
ani Einstein by nebol súhlasil, aby sa stal prostriedkom lacného biznisu.
Po duchaplnej návšteve, nasledovalo ešte pár záberov ľudí Bernu (aby sa čas efektívne využil a nepremrhala sa ani jedna sekunda). Akoby sa aj Slnko na nás prišlo pozrieť, pretože blížiac sa k svetlu jadrového sveta na nás svietilo čím ďalej, tým intenzívnejšie.
Jeho lúče krásne lemovali mohutné štíty Álp a tak mi už po mnohýkrát zatajovali dych. Krásne zelené pasienky, poorané polia, oranžové stromy. To všetko nás viedlo ako alej k mestečku na juhu Švajčiarska- Ženeve.
Po krátkom zadriemaní (sny neodolali kráse a museli sa prejaviť naplno) sme sa konečne dostali do CERN-u. Po vybavení formalít nasledovalo krátke oboznámenie so z
ajtrajším programom. Dozvedel som sa, že mám jedinečnú šancu spoznať J. Steinbergera, kolegu L.Ledermana, ktorého som "stretol" v máji v USA. Podobne ako na ESO ma fascinovala knižnica, kde som strávil asi 7 hodín po večeri až doteraz, keď už spolubývajúci spí a ja píšem
tieto slová. Ja ostávam (ako slušný konzervatívec) verný tradícii a do CERN-u som neprišiel spať, podobne ako tomu bolo aj v Chile. Tak a prikladám ešte pár posledných fotiek a kúsok si predsa len (ale naozaj len kúsok) podriemem. Ospravedlňujem sa za preklepy
, ale už sa mi oči zamkýnajú a nevidím poriadne na klávesnicu.
Dobrú noc, resp. dobré ráno !
Ľubo
sobota 1. novembra 2008
Študijný pobyt v Európskom ústave jadrovej fyziky- 1. deň- cesta
Po dlhom čase príprav, nabitého každodennými povinnosťami sa dnes, 1.11 na sviatok všetkých svätých vyberáme aj my trošku za tou svätosťou- do svätyne jadrových fyzikov, nachádzajúcej sa v Švajčiarskej Geneve.
Spolu so mnou sa tu v autobuse nachádza ďalších 40 šťastlivcov mojej vekovej kategórie. Vedecký dorast, budúca špička slovenskej vedy- všetko najlepší stredoškoláci v oblasti fyziky na Slovensku ... Po sychravom, zamračenom dni, strávenom u priateľky Viki v Košiciach sme sa vydali o 13 z centra Košíc na dlhú cestu do Švajčiarska. Už sa nachádzame za Zvolenom, ďalších kamarátov naberieme v Bratislave.
Ráno je predpokladaný príchod do hlavného mesta Švajčiarska- B
ernu, kde navštívime múzeum najväčšieho génia, ktorý kedy žil v celej slnečnej sústave (teda aspoň ja som ním fascinovaný a na cestu som si zobral geniálny Bestseller Waltera Isaacsona, ktorú som si doviezol z USA- Einstein).
Všetkých vás srdečne doma zdravím a do písania zajtra večer (do videnia o týždeň)
Ľubo
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)