Po našom prvom prebudení sa v CERN-e sme sa po raňajkách premiestňovali do prednáškovej sály. Tento krát to znamenalo prejsť sa zo Švajčiarska do Francúzska, kde sa rozkladá značná časť experimentu. Po 30min prechádzke nás v budove na 7 poschodí už čakal Karel Šafařík aby mohol aj oficiálne začať náš pobyt v CERN-e.
Začali sme videom P.Chochulu, kde nás oboznámil s obdobím vývoja CERN-u v rokoch 1954-2004. Moje prekvapenie bolo o to väčšie, keď sa vo filme objavila známa tvár- Rolf Landua- človek, z ktorého rúk som si prebral ocenenie- návštevu ESO v Chile, počas súťaže vo Valencii.
Po ňom nasledovala veľmi pútavá prednáška Ladislava Sándora o histórií CERN-u ako i Slovenska v tomto zariadení. Bola o to pútavejšia, že hovoril o tom človek, ktorý to priamo ovplyvňoval.
Karel Šafařík, jeden z asi 5 zodpovedných vedcov v riadení projektu ALICE nás nešetril a prešiel priamo k veci. Začal nás pútavou vedeckou formou oboznamovať s fyzikou častíc. Keďže sa jedná o dosť rozsiahlu tému, dokončenia sme sa dočkali až ďalší deň. Prednáška v nás vzbudila dojem o tom, ako je u nás kvalita vzdelávania upadnutá. Neskôr pri večernej debate bol p. Šafařík užasnutý nad tým, čo sa v našom školstve deje, že napr. Teória relativity sa u nás vôbec nepreberá.
Po obedňajšej prestávke, strávenej v úzkych priestoroch reštaurácie CERN, sme sa vrátili znovu do našej vzdialenej prednáškovej sály a pokračovali ďalšími dvoma prednáškami. Peter Chochula hovoril o detektoroch a detekcii častíc, až sa postupne dopracoval k súčasným experimentom. Zaujímavé bolo, že na potvrdenie zjednotenia slabej a elektromagnetickej interakcie bolo potrebné zhotoviť a zanalyzovať 300 000 snímkov.
V daný deň poslednou prednáškou bola prednáška Pavla Vojtylu o Vplyve urýchľovčov na životné prostredie. Trošku sme na nej mnohí pospali, za čo mohlo vysoko odborné vyjadrovanie prednášaťeľa, bez objasnenia niekorých nám neznámych výrazov. Avšak zaujímavé bolo, že maximálna hladina ožiarenia, ktorá je povolená 0,01Sv je dosiahnuteľná jedným letom do USA. Zaujímavá bola poznámka, že ktosi v Europarlamente vymyslel na odstránenie tejto nepríjemnosti, vyrobiť na lietadlá olovený kryt, čím sa dosiahlo ešte zhoršenie tohoto množstva. Po tejto poslednej prednáške sme sa premietnili na večeru a potom každý svojim smerom. Pre mňa bola zaujímavá debata pri poháriku s K. Šafaříkom, L. Sándorom a niektorými ďalšími zamestnancami CERN-u. Dozvedel som sa , že napríklad porucha, ktorá spôsobila prerušenie experimentov na LHC bola spôsobená zlým spojom materiálov pri magnete. Došlo k narušeniu supravodivosti magnetov, ktorá je zabezpečená pomocou tekutého hélia a tak nastala explózia spôsobojúce deštrukciu niekoľkých magnetov. Podľa K.Šafaříka došlo k tlakovej vlne v tuneli cca 100km/h, čo nie je nič hrozné.
Po niekoľko hodinovej debate som nakoniec skončil v knižnici, kde ma fascinovali niektoré astrofyzikálne knižky i ďalšia super literatúra. Tu som mal ďalšiu možnosť vidieť, že aké je u nás biedne vzdelávanie, keď aj univerzitné a vedecké knižnice sú takmer všetky za opicami (konkrétne je možné nájsť a ohodnodtiť knižnicu Asú SAV, kde medzi odoberanými časopismi už nenájdete takmer nič). Aktuálne a zaujímavé knižky sú väčšinou už len vecou vedeckých pracovníkov, ktorí si ich kúpia z gratových prostriedkov a zvyčajne nechávajú potom len pre seba. Niet sa čomu čudovať, že väčšina študentov mieri do zahraničia...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára