sobota 28. mája 2011

Posledný Mohykán

23. mája v biskupskej rezidencii v Hradci Králové zomrela posledná známa osobnosť boja Cirkvi proti komunizmu, arcibiskup Karel Otčenášek. Stalo sa tak krátko po tom ako dovŕšil svoj 91. rok života.

Právom sa nám naskytá otázka, koľko o týchto osobnostiach (medzi ktoré určite patrí aj nitriansky kardinál) vieme , nakoľko sme si ich za ich života ocenili a aké je ich posolstvo pre dnešný svet.


Karel Otčenášek sa narodil 13. apríla 1920 v Českom Meziříčí. Na kňazskú službu sa pripravoval na pápežskej lateránskej univerzite v Ríme, kde bol 17.3.1945 vysvätený na kňaza. Po vysviacke pôsobí v pastoračnej službe vo farnostiach v Českej republike. Napriek jeho mladému veku bol 30.3.1950 menovaný pápežom Piom XXII. biskupom s poverením riadiť diecézu Hradec Králové, v prípade že bude bránené výkonu oficiálnej biskupskej služby. V roku 1951 bol internovaný v želivskom kláštore za "velezradu a špionáž pre Vatikán" bol v decembri 1954 odsúdený na 13 rokov väzenia. Bol väznený v Mírove, Leopoldove a Valdiciach a po 10 rokoch bol na amnestiu prepustený.


Až v roku 1965 sa mohol až po intervencii pápeža Pavla VI. ujať pastoračnej služby len ako kňaz (napriek tomu že už bol 15 rokov biskupom). Svoju kňazskú službu vykonával biskup Karel až do roku 1989, keď ho pápež Ján Pavol II. potvrdil ako hradeckého biskupa a mohol prevziať úrad, ktorý spravoval až do jeho odovzdania v roku 1998 novému biskupovi Dominikovi Dukovi (terajšiemu arcibiskupovi pražskému a prímasovi Českej cirkvi). V roku 1998 ho menoval za jeho zásluhy Ján Pavol II. arcibiskupom.

Niekoľko dní pred svojou smrťou sa mohol zúčastniť radostnej udalosti, prevzatia úradu nového hradeckého biskupa Jána Vokála, ktorý nastúpil po uvoľnení biskupského stolca po menovaní Dominika Duku za arcibiskupa pražského.

Mons. Karel Otčenášek zomrel v pondelok 23.5.2011 v 21.45 v rukách svojich blízkych, kňazov a hradeckých biskupov.

Po jeho smrti zaznelo mnoho svedectiev. Ján Vokál, úradujúci biskup Hradca Králové sa vyjadril, že " Za jeden z nejhlubších rozměrů tohoto velkého Božího služebníka považuji skutečnost, že od svých 30 let, kdy byl tajně vysvěcen na biskupa, až do pokročilého věku nesl na svých bedrech celou tíži biskupského úřadu jako odpovědnost, kterou mu svěřil Kristus. I přesto, že mu bylo většinu života násilně bráněno, aby svůj úřad veřejně zastával. Na jeho odvaze a nasazení nic nezměnila ani dlouhá léta vězení a internace. Tuto jeho službu pro královéhradeckou diecézi považuji za srovnatelnou s mučednictvím… Jeho kázání nebyla strojená, vyjadřoval se srozumitelně, v krátkých a upřímných větách, které nenechaly posluchače lhostejnými a skrze něž silně působil Duch Boží – asi právě pro jeho výjimečně silnou víru a pokoru. Nás studenty biskup Karel inspiroval i k tomu, abychom mu pomáhali s opravami kostelů a kaplí. Já jsem například jezdíval s vypůjčeným nákladním autem pro písek, někdy jsem měl také tu čest vozit ve škodovce pana biskupa. Často jezdil slavit eucharistii do odlehlých kaplí, kde se v neděli shromáždilo jen několik málo věřících. To však pana biskupa neodradilo, do liturgie se vždy ponořil se stejnou vroucností, jako by šlo o slavnou pontifikální mši svatou.

Pan arcibiskup Karel měl velikou úctu ke vznešenosti kněžského a apoštolského povolání. Věřil v mimořádnou sílu kněžského požehnání. Velmi rád všem žehnal a sám také kněžské požehnání často vyhledával. Pamatuji si, že jsem se později jako kněz ostýchal svému biskupovi žehnat, ale on na tom trval."


O význame tejto osobnosti pre celý Český národ svedčia aj slová prezidenta ČR, adresované biskupovi Jánovi Vokálovi: "Vážený pane biskupe,

s pohnutím jsem přijal zprávu o úmrtí pana arcibiskupa Karla Otčenáška. Je to velká ztráta nejen pro katolickou církev, ale i pro celou naši zemi. Pan arcibiskup patřil k výrazným postavám veřejného života, jeho hlas jako kněze i jako občana byl vždy silně slyšet."


Po tomto svedectve sa nám vynára otázka, nakoľko dokážu takto pôsobiť svojim životom i dnešní kňazi, ale i veriaci. Nakoľko si dokážeme vážiť a využiť zdanlivú slobodu ktorá sa nám naskytá. Je len na nás, ako dokážeme odpovedať na modernú proticirkevnú propagandu a ukázať pravú tvár naozajstnej Cirkvi. Tú, ktorú 91 rokov svojho života a 61 rokov biskupskej služby ukazoval biskup Karel Otčenášek.


(Spracované podľa www.diecezehk.cz)


(V ČR bolo vydaná aj kniha rozhovorov s Mons. Karlom Otčenáškom " Víra je můj pevný hrad")






nedeľa 22. mája 2011

Je láska sliepka ? Pár slov ku knihe Lucie Piussi

Láska. Slovo, ktoré v dnešnom svete spolu s ďalšími stráca hodnotu. Tak ako aj mnoho ďalších iných slov. Avšak čo poviete na knihu s názvom "Láska je sliepka? "


Bol som až zarazený, keď mi odkaz na túto knihu sprostredkovalo kníhkupectvo Artforum. Doteraz som mal pocit, že sa jedná o serióznu firmu. Ale teraz ? Takéto znevažovanie významu slova láska mi príde skoro rovnaké ako pohŕdanie človekom ako tvorom. Láska vo svojom najvyššom zmysle je už od počiatkov literatúry najvznešenejším citom. Poznáme ju samozrejme aj v iných formách (iné jazyky rozlišujú medzi láskou a "láskou"). Avšak aspoň mne sa vždy jedná o niečo vznešené, milé a zároveň také intímne. Niečo o čom človek často krát dokáže hovoriť len so zahanbením (a nemyslím zahanbenie negatívne). Momentálne mi príde hodnota tohto slova vyššia ako kedykoľvek predtým. Vo svete kde láska chýba, nadobúda ešte väčšmi svoju hodnotu. Je teda láska naozaj sliepkou a zaslúži si takéto spojenie ?


Vzhľadom na to, že autorku poznám, spojenie týchto slov, ktoré k sebe vôbec nepatria mi prišlo logické. Každého život je zároveň jeho súkromím, avšak keď niečo o živote verejne vyjadrí, tak verifikáciou jeho výroku sa stáva svedectvo vlastného života. Tak je to aj v prípade autorky knihy.


Mal som možnosť byť pri tom ako v roku 2009 pani Piussi uzatvárala sviatosť manželstvo v kostole františkánov vo Fiľakove. O niekoľko mesiacov neskôr ma zastihla informácia o jej rozchode a rozvode. Áno, smutná, krutá realita, ktorá je veľmi súkromná. Avšak toto súkromie stratila vtedy, ako autorka intímny význam slova láska takto verejne znehodnotila. Myslím, že každý človek, vzhľadom na to že je človek a teda tvor omylný má právo na omyl i chyby. Ale nech to robí s rukou na srdci.


Čo dodať na záver ? Najsmutnejším však nebude možno ani také nevhodné slovné spojenie, ako to ako sa táto "kniha" zmieňuje v médiách. Dokonca niektorí ľudia si dovolili hovoriť o knihe hovoriť v spojitosti slova umenie. Avšak jedná sa o umenie ? Kvalitná literatúra bola počas celých dejín niečím čo v časoch neprávosti a zla upriamovalo pozornosť na ozajstné ľudské hodnoty. Zdá sa však, že už aj toto slovo stratilo na význame...


PS: Ešte by sa patrilo dodať že knihu som nečítal, keďže si myslím že názov má byť vyjadrením najhlbšej podstaty diela (podľa mňa to aspoň v serióznej, umeleckej literatúre tak funguje) a vzhľadom k jeho názvu a zmienenej úvahe by to bola len strata vzácneho času. Koniec koncov, stratou času je už aj úvaha o takomto diele, avšak dehonestácia takéhoto charakteru si zaslúžila uviesť zmienené fakty.

pondelok 9. mája 2011

Salve Regina

Salve Regina, mater Misericordiae, asi najznámejší hymnus k úcte Panny Márie. Jedným z možných autorov je svätý Bernard z Clairvaux (1090/1091-1152), zakladateľ desiatok kláštorov, ktoré radikálne poznamenali vývoj európy a jej spoločnosti až do dnešných čias. Počas tohoto mesiaca, ktorý je venovaný mariánskej úcte zaznievajú tieto slová ešte viac ako inokedy. Nuž a ešte mimoriadnejšie to je, keď sú recitované, či spievané na mariánskych pútnických miestach. Jedným z nich je aj Úhorná. Pekná májová sobota môže byť naozaj vhodnou príležitosťou na vykonanie takejto mini púte, pešo či na bicykli.



Prvá písomná zmienka o obci Úhorná pochádza z roku 1383, keď sa spomína, že bola založená na valašskom práve pod názvom Ohary. Dominantou obce je barokový Kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1749 postavený na mieste pôvodného dreveného kostola.


Kaplnka Panny Márie Snežnej Samotné mariánske pútnické miesto – Kaplnka Panny Márie Snežnej – sa nachádza na úpätí úhornianskeho kopca. Prvá písomná zmienka o tomto mieste pochádza z roku 1813. Murovaná kaplnka, ktorá tu dnes stojí, vznikla v rokoch 1937 – 1941 a konsekrovali ju v roku 1941. O stavbu kaplnky sa zaslúžil kňaz Štefan Herko, profesor bohosloveckej fakulty, ktorý ochorel na tuberkulózu, vykašliaval krv a v Úhornej prosil Boha o vyliečenie. V prípade vypočutia prosby sa zaviazal, že zrekonštruuje drevenú kaplnku, ktorá bola v schátranom stave. Po uzdravení sa naozaj postaral o výstavbu Kaplnky Panny Márie Snežnej. Kaplnku však vykradli zlodeji, preto sa v súčasnosti vnútri nenachádza pôvodný oltárny obraz, ale jeho replika. Pred kaplnkou je socha Panny Márie Pomocnice, pri ktorej je prameň s vodou.



Novokňazské požehnanie


Príprave na púť predchádzajú fatimské soboty, ktoré vyvrcholia odpustovým víkendom na začiatku augusta. Podrobnejšie informácie o púti možno nájsť v predstihu na internetových stránkach Biskupského úradu v Rožňave www. roznava.rcc.sk. Púť sa tradične začína večeradlom k Panne Márii a svätou omšou, po ktorej nasleduje svätá omša novokňazov diecézy spojená s novokňazským požehnaním. Pred polnocou je čas adorácie, ktorú spestrujú spevom a hrou na gitare mladí z diecézy. V nedeľu sa okrem pontifikálnej svätej omše slávi liturgia aj vo východnom obrade, ako aj v maďarskom a nemeckom jazyku, čo robí z tohto pútnického miesta cieľ aj pre veriacich iného obradu či jazyka. Poslednú púť v roku 2008 obetoval Mons. Eduard Kojnok za účastníkov a za jedenásť pútnikov, ktorí zahynuli pri autobusovom nešťastí v roku 2003.


Cyklotrasy


Počas cesty na púť možno navštíviť mnohé turistické zaujímavosti. K samotnému pútnickému miestu vedie niekoľko cyklotrás, či už zo Spiša, alebo od Rožňavy, na ktorých sú pre cyklistov veľmi príjemným osviežením pramene horskej vody. V Rožňave možno zájsť do Katedrály Nanebovzatia Panny Márie, kde sú uložené aj telesné ostatky sv. Neita. Päť kilometrov mimo trasy do Úhornej je kaštieľ Betliar a len niekoľko kilometrov od Rožňavy po ceste vedúcej do Úhornej možno navštíviť hrad Krásna Hôrka s kaplnkou, kde je v sklenenom sarkofágu zachované telo hradnej panej Žofie Serédiovej. Po zničení ostatkov Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom ide o najlepšie zachovanú múmiu na Slovensku.


Úhorná


° Leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive Smolníckeho potoka vo Volovských vrchoch, 14 kilometrov od Rožňavy v okrese Gelnica.

° V roku 1570 dostala valašské právo.

° Obyvatelia boli pôvodne poľnohospodári, drevorubači a baníci.

° Prvá zmienka o obci je z roku 1383, vtedy sa volala Ohary. V roku 1437 to bol Ohor, potom Uhorna (1773), Uhorná (1920) a napokon Úhorná (1927). Po maďarsky sa volala Dénes.

° Obec patrila panstvu Krásna Hôrka. Miestni obyvatelia chovali ovce, pracovali v smolníckych baniach a pálili drevené uhlie.

° Prvá písomná zmienka o pútnickom mieste je z roku 1813. Murovanú kaplnku postavili v rokoch 1937 – 1941.

° Podľa posledného sčítania (2001) mala obec 163 obyvateľov.

° Pri Úhornej sa nachádza umelá vodná nádrž určená dnes na kúpanie, člnkovanie a rybárčenie.

° V roku 2003 zomrelo pri nehode autobusu jedenásť ľudí, ktorí sa vybrali na púť do Úhornej.


Čo hovorí tradícia Sviatok Panny Márie Snežnej sa spája s legendou, podľa ktorej sa v noci 5. augusta 352 v Ríme zjavila Panna Mária rímskemu patrícijovi Jánovi a pápežovi Libériovi (352 – 366). Vo svojom zjavení Panna Mária žiadala, aby jej postavili kostol na mieste, kde ráno nájdu sneh. Sneh skutočne napadal a pápež Libérius dal na tom mieste postaviť Baziliku Santa Maria Maggiore.


(Text- môj článok uverejnený v katolíckych novinách 30/2009)


" Bězpečne vím, že tyto svatyně na mne hluboce zapůsobily; svědčí o tom i ten prostý fakt, že jsem se tam vždy toužil vracet. Není nic normálnějšího, než když se náboženský pocit konkretizuje do zaujetí pro nějaký kostol, pro nějaký klášterný kout, obraz nebo sochu; je to materiální základna dichovní věrnosti. Kdybych ty kostely nenavštevoval, kdybych nechodil do svatyní zasvěcených Panně Marii, které dokáží zprostředkovat potřebnou ochranu a jež jsou tak pohostinné, náboženství by se pro mne nestalo tím, čím je dosud-blízkostí,úctou,důvěrou, nadějí." (Otec Jeroným, trapistický mních v Sept Fons, Protože navždy trvá dlouho; ďalšie texty o. Jeronýma tuu: http://lubophoto.blogspot.com/2011/02/otec-jeronym-dopisy-bratru-patrikovi_6527.html )