piatok 5. novembra 2010

Zatmenie Slnka - luxusný výlet úzkej skupiny vedcov ?

Slnečná fyzika určite nepatrí medzi málo nákladné vedecké disciplíny. Okrem drahých, špeciálnych ďalekohľadov, či kozmických ďalekohľadov nie je lacným špásom ani výskum slnečnej koróny. Hoci slnečnú korónu môžeme pozorovať na niekoľkých miestach sveta aj pomocou tzv. slnečného koronografu, tieto pozorovania nám neposkytujú plné uspokojenie a tak astronómovia z času na čas zbalia svoje prístroje a kvôli niekoľkým sekundám, či minútam cestujú tisícky kilometrov. To všetko preto, aby priložili kúsok skladačky do obrázku Puzzle o tzv. slnečnej koróne, čo je časť slnečnej atmosféry.

História

Slnečné zatmenia patria medzi známy úkaz už niekoľko tisícročí. Pozorovali ich už staroveké civilizácie dávno pred začiatkom nášho letopočtu. Spätné spočítanie zatmení Slnka môže mať významné historické konzekvencie v súvislosti s naviazaním rôznych historických kalendárov. Úplné zatmenie Slnka je napríklad historicky zaznamenané 10.5. 2087 pr. Kr. a dáva prepojenie na možný meteorický impakt v Indickom oceáne. Zatmenie Slnka 15.6.763 pr. Kr. spomínané v Asýrskych prameňoch je dôležitým pre chronológiu antického orientu. Už v týchto časoch si uvedomovali starovekí astronómovia približné príčiny zatmení. Častokrát boli spájané ako božské znamenia, vyvolávali strach, ale dokonca aj pokoj. O tom svedčí zápis Herodotosa, kde zmieňuje predpoveď zatmenia Slnka od Tháleta z Milétu. Toto zatmenie nastalo na začiatku vojny medzi Médmi a Lýdyjčanmi. Vojaci oboch strán neskôr vojnu ukončili a deklarovali mier ako výsledok zatmenia.

SAROS

Periodicita zatmení sa počíta v cykloch tzv. SAROS. Cyklus SAROS sa skladá z 223 synodických mesiacov (doba obehu mesiaca okolo Zeme) čo je 6858.3213 dní= 18 rokov 11 a 1/3 dňa. 1 séria Saros obsahuje asi 70 zatmení Slnka. Celý tento cyklus je zaujímavý tým, že zatmenia nastávajú zhruba v rovnakom čase roka a majú približne rovnaké parametre. Obsahujú rôzne druhy zatmení, od čiastočných až po úplné a vždy začínajú čiastočnými zatmeniami. Cyklus SAROS poznali už Chaldejci, starí babylonskír astronómovia niekoľko storočí pred Kristom. Neskôr ho nachádzame u Hipparchosa a Claudiusa Ptolemaia. Sumerské - babylonské slovo „šár“ bolo jedným z mezopotamských jednotiek miery a malo hodnotu 3600, čo je o niečo viac ako polovica z 6858 dní. Názov SAROS ale „kodifikoval“ Edmund Halley v roku 1691. Výraz tohto slova má pôvod – je prebratý z byzantského slova Suda, čo bol byzantský lexikón z 10-11 storočia. Samotný význam slova Souda je zo starej gréčtiny opevnenie, resp. pevnosť.

Zatmenie všetkých zatmení

Čo sa týka vedeckého prínosu zatmenia, asi za najvýznamnejšie možno označiť úplné zatmenie Slnka 29.5.1919. Vedecké výsledky tohto zatmenia znamenali prevrat v celej fyzike. Otvorili nové dimenzie poznávania a nazerania na svet i jeho vznik. Totiž potvrdili teóriu z roku 1915, ktorú publikoval dovtedy nie až tak známy človek, Albert Einstein. Ako poznamenáva autor jedného z Einsteinových životopisov, odvtedy neubehol rok, čo by sa tento nemecký fyzik neobjavil aspoň raz na titulke niektorého zo známych časopisov, akými boli napríklad Time. Keďže vojnová situácia bola napätá, príprava vedeckej expedície a oboznámenie sa s Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity publikovanej v roku 1915 nebolo jednoduché. Avšak známemu mladému pozorovateľovi a riaditeľovi observatória Cambridge, Arthurovi Edinghton sa podarilo vybaviť korešpondenciu s Albertom Einsteinom a zorganizovať expedíciu za pozorovaním. Dostali 100 libier na technické zabezpečenie expedície a 1 000 libier na cestu. V spolupráci Oxfordskej univerzity, observatória Greenwich a Cambridge zorganizovali dve výpravy pozdĺž pásu totality. Jedna pod vedením Arthura Edingtona sa vybrala na Španielsku Guineu, pri západnom pobreží afriky. Druhá do Sobralu neďaleko Brazílie. K pozorovaniu využili obe expedície dva 10 palcové ďalekohľady s ohniskovou vzdialenosťou 3,5m. V Afrike bolo veľmi zlé počasie a obloha sa vyjasnila krátko pred zatmením, tesne po daždi. V Brazílií komplikovali expedíciu technické problémy. Prístroje zaostrili v noci pomocou hviezdnej oblohy, avšak nárastom teploty po východe Slnka im začal tepelne pracovať tubus a snímky neboli dostatočne ostré. Výsledky expedície boli prezentované na zasadaní Britskej kráľovskej astronomickej spoločnosti 6.11.1919. Podľa Einsteinovej teórie bola predpovedaná odchýlka 1.74 arcsec, podľa Newtonovej 0.87 arcsec. Expedícia v Afrike namerala hodnotu 1.61+- 0.40 arcsec, v Brazílií 1.98 +- 0.16 arcsec. Avšak realita, ako to už občas býva, je niekde inde. Podľa práce, ktorú Arthur Edinghton publikoval nám môže prísť toto meranie ako zbožné želanie a možno ho označiť skôr za jeho cielený výmysel. Skutočne relevantné merania, ktoré nespochybniteľne potvrdzujú Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity boli získané až o niekoľko rokov neskôr. To už bol ale Albert Einstein vďaka Edinghtonovi dávno známy. Aké ciele však viedli Edingtona k publikácií „vydekorovaných“ meraní ?

Zatmenie Slnka 1.8.2008 pod slovenským drobnohľadom

Prvý augustový deň v roku 2008 sa Mesiac znovu rozhodol vstúpiť medzi dráhu Zeme a Slnka a teda nastalo zatmenie Slnka. Mnohí našinci sa ho vybrali pozorovať, keďže tento krát nebolo potrebné cestovať na nejaké exotické miesto. Stačilo sadnúť na vlak a vystúpiť z neho v Novosibirsku. Tam zamierila aj expedícia z hvezdárne v Úpice, kým expedícia Dr. Vojtecha Rušina z Asú SAV zamierila do Mongolska. Časový rozdiel medzi Ruskom a Mongolskom, teda rozdiel času v ktorom nastalo zatmenie na týchto dvoch miestach dával dobré predpoklady na pozorovanie rýchlych javov v slnečnej koróne. Aj popisovaniu týchto javov sa venuje práca zmieneného Dr. Rušina v The astrophysical journal, kde publikuje vedecké výsledky z tohto zatmenia. K dosiahnutiu zaujímavých výsledkov veľmi napomáha metóda spracovania obrazu od Prof. Miroslava Druckmullera, českého matematika. Ten vyvinul unikátnu metódu spracovania obrazu a vyvinul pre ňu špeciálny software. Tento vynález je taký unikátny, že Prof. Druckmuller ním zaujal svetové špičky v oblasti výskumu slnečných zatmení. Pri ohniskovej vzdialenosti ďalekohľadu 1250mm a priemere 105 sa im podarilo vďaka kvalitnému spracovaniu obrazu dosiahnuť rozlíšenie asi 1´´, čo zodpovedá asi 700km na slnečnom povrchu. Je to porovnateľné s výsledkami publikovanými v práci Nesmyanovich (1974), ktorý publikoval výsledky zo zatmenia v roku 1968, získané z ďalekohľadu s ohniskom 10m. Taktiež sú výsledky v tomto rozlíšení porovnateľné s výsledkami publikovanými autormi November and Koutchy (1996), ktorý sa dostali pod rozlíšenie 1´´ za použitia 3,6m (priemer) kanadsko-francúzsko-hawajského ďalekohľadu pri zatmení v roku 1996, čo je najväčší ďalekohľad, aký kedy bol použitý pri pozorovaní slnečnej koróny počas zatmenia.

Zatmenie Slnka 22.7.2009

Zatmenie Slnka 22.7.2009 bolo najdlhším úplným zatmením v 21. Storočí. Najdlhšie totalita dosiahla dĺžku 6 minút 39 sekúnd ( Espenak, Anderson 2009). Toto zatmenie bolo zaujímavé aj šírkou pásu totality, ktorý dosiahol až 205 kilometrov. Predpokladalo sa, že zatmenie bude patriť asi medzi najpozorovanejšie v dejinách, keďže pás totality prechádzal husto obývanými časťami Zeme. Prechádzal aj cez najľudnatejšiu krajinu sveta Čínu, kde boli pre nás ideálne finančné podmienky vycestovať na jeho pozorovanie. V Číne križoval pás zatmenia aj najväčšie mesto Číny, Shanghai (približne 18.7 miliona obyvateľov), ktoré sa nachádzalo 66 kilometrov severne od centrálnej línie zatmenia. Zatmenie malo tu dĺžku okolo 5 minút. Toto zatmenie bolo 37.me zatmenie známej série SAROS 136 (ako aj zatmenie 29.5.1919) (Van den Bergh 1955). Táto séria začala čiastočným nevýrazným zatmením na pobreží Antarktídy 14.6.1360. Po ďalších 7 čiastočných zatmeniach nastalo prvé úplné zatmenie 8.9.1504. Táto séria SAROS skončí čiastočným zatmením 30.7.2622, čo bude 72. Zatmenie tejto série.

Dobré pozorovacie podmienky, relatívne dobrá šanca na počasie v Číne (50:50) prilákali naozaj mnohých astronómov, ale i turistov. Hoteli v Shanghai boli plné astronómov a v najväčšom meste Číny stretnúť človeka nosiaceho tričko o zatmení Slnka nebol problém. Zo Slovenska sa tiež vydalo niekoľko expedícií neďaleko Shanghaia, a zorganizovala sa aj veľká skupina turistov z astronomického ústavu SAV. Expedícia mňa a Ferka Erbena zo Slovenského zväzu astronómov amatérov s ďalšími štyrmi nadšencami viedla tiež neďaleko Shanghaia. Expedícia známeho cestovateľa a pozorovateľa slnečných zatmení z Astronomického ústavu SAV, Dr. Vojtecha Rušina sa vybrala pozorovať zatmenie na Marshalove ostrovy v Tichom oceáne. Na rozdiel od väčšiny pozorovateľov mala šťastie, keďže rozľahlú čínu sužovali mračná a dažde a tak sa vysokokvalitné zábery slnečnej koróny v oblasti, kde veda v niektorých oblastiach starý kontinent dávno predbehla nekonali . Najbližšia vhodná možnosť na reparát, kde už bude možné využiť skúsenosti z príprav zatmenia v Číne bude zatmenie Slnka 13.11.2012 v Austrálii a v oblasti tichého oceánu. Dovtedy nám ostáva čas nájsť štedrých sponzorov, aby sme sa mohli pokúsiť získať vedecké výsledky z “prvého radu” tohto unikátneho predstavenia a priblížiť sa bližšie k skutočnostiam, ktoré si zatiaľ nevieme vysvetliť o najvyššej vrstve atmosféry našej životodarnej hviezdy, Slnka…

Ľubomír Urbančok

(študent fyziky na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Praje)

sobota 23. októbra 2010

Tmárska Cirkev v ranom novoveku

Presne pred mesiacom som mal tú možnosť zúčastniť sa historickej konferencie o rehoľných rádoch v ranom novoveku. Konferenciu organizoval Historický ústav Akadémie věd České republiky v kláštore Paulánov vo Vranove u Brna. Okrem nostalgických spomienok na moju detskú lásku (históriu) ma sem doviedol aj aktuálny záujem o históriu vedy. Znovu som mal možnosť pozorovať, aký mala Katolícka cirkev veľký vplyv a akú dôležitú úlohu hrala v budovaní našej civilizácie.

Niekoľko desiatok historikov sa zišlo na konferencií. Nosným cieľom bolo vyzdvihnúť kariérny rast jednotlivca a jeho vplyv na celý rád. Keďže sa jednalo o obdobie raného novoveku, hlavnú úlohu hral rád jezuitov.Hoci sa jedná o relatívne mladý rehoľný rád, skúmanie ich histórie (a najmä histórie členov) je naozaj náročné. Tak ako tomu bolo už za čias jeho zakladateľa sv. Ignáca z Lyoly, vstupovali do rádu či už vzdelaní ľudia z predošlých štúdií, alebo sa venovali aj ďalším, nie len teologickým štúdiám po vstupe. Keďže sa hodnotil najmä kariérny postup jednotlivcov, bolo zaujímavé sledovať rôzne záujmy a úroveň vzdelanosti dotyčných rehoľníkov. Je dobre známe že jezuiti sa dostávajú do Prahy už za života svojho zakladateľa svätého Ignáca (1555). Jezuiti sa rozmáhali ako v Prahe tak aj vo svete, zakladali najmä školy, ale i internáty. V Prahe vznikol obrovský komplex, známe Klementinum. Tu zakladajú prvú jezuitskú kolej v Čechách v roku 1556 a od roku 1622 dostávajú do správy Univerzitu Karlovu. Tento neuveriteľný komplex sa rozprestiera na rozlohe 2 hektáre a na jeho výstavbe sa podielali významní architekti a umelci ako napr. Giovanni Domenico Orsi, Kilián Ignác Dientzenhofer, Ignác Raab Vzniká tu okrem iného astronomické observatórium. Medzi významné klemetínske osobnosti patria ľudia ako Bernard Bolzano, či Pavol Jozef Šafárik, alebo aj jej samotný zakladateľ, súčasník svätého Ignáca, svätý Peter Canisius.Veľmi zaujímavý bol príspevok pani Aleny Bočkovej, ktorá hovorila o jezuitovi Maximiliánovi Wietrovskom. Ten mnohokrát obchádzal pravidlá rádu a napríklad na štúdiá do Ríma sa pýtal samotného generála. Ten mu ochotne odpisuje, že je to v kompetencii provinciálneho ministra. Wietrovský sa dostavil do Ríma na generalát, bez poverenia českého provinciála a zaskočený generál posiela dopis provinciálnemu ministrovi, že Wietrovský docestoval zdravý, a síce nemá povolenie provinciála, ale snáď čoskoro príde . Neskôr sa stáva predstaveným (superiorom) jezuitského domu na Svatej hore. Tu žiada povolenie od samotného generála, aby si mohol kúpiť hodiny. Generál mu to dovoľuje, ale podčiarkuje že najdôležitejším aspektom jezuitského života je chudoba.V roku 1707 sa jezuiti v Klatovách podujímajú starostlivosti o Cigáňov. Tí sa tu nachádzali ilegálne, keďže v tom čase nebol cigáňom povolený vstup do Českého kráľovstva. Keďže neboli vzdelaní, jezuiti ich vyučovali náboženstvo. Po roku bolo všetkých celkovo 14 cigánov z kráľovstva vyhostených.Zaujímavé boli však aj príspevky iných rádov. Napríklad rehoľa Milosrdných bratov mala vo veľkej obľube botaniku, vďaka ktorej sa aj zadĺžili. Za požičané nakupovali tulipány a iné cibuľoviny pre výsadbu kvetov. Taktiež investovali značné finančné prostriedky do tvorby herbárov.Piaristi, na základe vôle svojho zakladateľa Jozefa Kalasanského zakladali v každom kláštore, ku ktorému patrilo gymnázium stavali povinne knižnicu a záhradu.
Ďalším zaujímavým rádom bol rád kresťanského rytierstva, ktorého členmi boli ženatí mužovia. Tí skladali 3 sľuby, avšak namiesto sľubu čistoty skladajú sľub manželskej čistoty.
Takmer trojdňová konferencia priniesla mnoho zaujímavých poznatkov. Pre mňa však bol najzaujímavejší postreh toho, akou značnou (až drvivou mierou) prispela katolícka Cirkev k budovaniu toho kde sa dnes nachádzame. Tu môžem len naplno súhlasiť s americkým historikom Thomasom Woodsom, ktorí v úvode svojej knihy “ How the Catholic Church built Western civilization ( Regnery publishing house, Inc., 2005)” : “ Pokiaľ ide o zosmiešňovanie a parodizovanie Cirkvi, neexistujú v médiách a populárnej kultúre prakticky žiadne medze... Byť odborníkom na stredovek musí byť frustrujúce: Keď pracujete usilovne a prinášate viac a viac dôkazov pre opak, stále každý verí, že celý stredovek bol intelektuálne a kultúrne pustý a že Cirkev nedokázala západu nič než represiu. “

utorok 12. októbra 2010

Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov


Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov


Už je tomu 2 týždne, čo nám na Karlovej univerzite začal akademický rok a ja mám času stále menej a menej. Rád by som sa však vrátil k udalosti, ktorá sa udiala presne pred mesiacom. V Rimavskej Sobote sa uskutočnil seminár pri príležitosti 40. výročia vzniku Slovenského Zväzu Astronómov Amatérov. Táto organizácia vznikla 19.7.1970 z iniciatívy Ladislava Valacha, vtedajšieho riaditeľa hvezdárne v Hurbanove. Jej úmyslom bolo utvoriť združenie astronómov, ktorí nie sú len profesionálmi. Tí boli združení už v tedy jestvujúcej Slovenskej astronomickej spoločnosti.


Nebudem sa venovať jeho histórií (keďže mi je žiaľ nedostupná v dostatočnej kvalite). Nebudem sa venovať ani hodnoteniu súčasného stavu tejto organizácie. Rád by som si však zaspomínal na moje stretnutie s týmto združením amatérskych astronómov a niekoľkými myšlienkami sa vrátil aj k samotnému semináru.


Ja a SZAA






Astronómii som sa začal venovať v asi svojich 12 rokoch, keď som sa dostal na hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Vtedy už sídlilo na hvezdárni aj SZAA. Vtedajším predsedom bol Roman Piffl, sekretárom Pavol Rapavý (dodnes), ktorý je zároveň aj riaditeľom hvezdárne. Človek, ktorý môže za to, že teraz študujem na MFF UK v Prahe, fakulte na ktorej učil napríklad aj A. Einstein. Človek, vďaka ktorému sa mi podarilo mnoho vecí, o ktorých som ani nesníval, keď som si listoval encyklopédiu astronómie ako “malý chlapec”. Pavol Rapavý ( alebo ako ho dodnes volám “ujo Paľo”) robil zázemie pre každého nadšeného človeka. To bolo zrejme dôvodom, prečo SZAA sídlilo a sídli v Rimavskej Sobote a aj dôvodom častých návštev skupinky nadšených amatérov z Bratislavy. Medzi nimi bol aj Roman Piffl. Webová stránka SZAA bola veľmi živá, denne na ňu pribúdali zaujímavé informácie, fotografie od rôznych členov. Kométy, priblíženia nebeských telies, zábery slnečnej sústavy, Mesiaca, Slnka. V tejto atmosfére som rástol k pozorovateľskej astronómii, postavil si niekoľko ďalekohľadov (znova za pomoci P. Rapavého) vybudoval pozorovateľňu. V roku 2004 sa za nadšenia Romana Piffla, P. Rapavého a mnohých iných podarilo úspešne napozorovať vzácny úkaz- prechod Venuše pred slnečným diskom. Na oficiálnom celosvetovom posteri, boli z asi 12 najlepších záberov z celého sveta 2 zábery zhotovené od SZAA. Keď som dovŕšil v roku 2005 vek 15 rokov som sa mohol na základe stanov SZAA stať jej členom. Odpočítaval som dni, koľko mi ešte ostáva, aby som aj ja mohol patriť medzi pozorovateľóv, ktorých mená mali svoj “cveng” (napríklad P. Dubovský alias “Amigo”). Taktiež v tomto čase som si dokončil svoje vlastné ďalekohľady. Začal som pozorovať. Patril som medzi najaktívnejších pozorovateľov komét ( v svetovom merítku) i premenných hviezd ( u nás). Zväz zakúpil prv astronomickú CCD kameru, ktorú mi zapožičal, neskôr som mal požičanú vidlicovú montáž, rôzne ďalekohľady. Kameru s prestávkami využívam dodnes, mnohé z meraní, ktoré som s ňou zhotovil boli vedecky publikované. Kométy, premenné hviezdy, supernovy, extragalaktické novy. To všetko som vďaka nej mohol pozorovať. Využíval som ju aj počas svojej práce na hvezdárni v Hlohovci, kde sa mi podarilo urobiť vzácnu fotometriu symbiotickej hviezdy BF Cygni vo vzplanutí. Následne tento môj výskum ocenila európska komisia a bol som na týždennej stáží v Čile ( na ktorú zrejme čoskoro nadviažem vďaka vtedy získaným kontaktom, avšak na podstatne dlhšiu dobu ). Následne bol tento výskum ocenený vzácnym ocenením v USA, kde bol ocenený štvrtým miestom ( za rôzny vedné disciplíny bolo niekoľko ocenených) z pomedzi 1500 študentov, ako jeden z mála európskych projektov. Mohol by som pokračovať, ale je to zbytočné. Myslím si, že celý evolučný proces mojej lásky k vede a astrofyzike je jasný. Webová stránka SZAA už nefunguje, je nová, predseda sa zmenil. V Rimavskej Sobote je však riaditeľ stále ten istý. Nuž a teraz to už mám aj ja “trošku” ďalej do Rimavskej Soboty. Už je to miesto 40km asi 800km. Avšak viem, že kedykoľvek sa vrátim, vrátim sa rád. A keď som povedal A, musím povedať aj B.

Predstavte si “malého” 12 ročného chlapca, ktorého niečo zaujíma. Má veľa otázok, čo nemusí byť vždy príjemné a vhodné. Ujo Paľo bol mnohokrát zo mňa na nervy, neustále som ho bombardoval otázkami. V úzadí však bola jeho manželka Daniela Rapavá. Tá ho vždy akosi “umierňovala” a mnohému vďačím aj jej. Akosi trefne raz napísala do jedného článku, že nevedel čo zo mňa bude. Preto je akosi pravdou, že ešte stále pracujem na tom, aby zo mňa bol astronóm na ktorého bude právom hrdý. Zatiaľ mi neostáva nič iné, len takouto formou byť vďačný a ešte raz a nie naposledy povedať: “Ďakujem”. Za všetko i za rodinnp atmosféru. O 2 týžden sa vidíme snáď opäť !


PS: Na zmienenom seminári som označil za najrozumnejší výrok Martina Makúcha: “ Bez Pavla Rapavého by tu SZAA asi už dávno nebola”. Dovolím si ho trošku korigovať- Bez Pavla Rapavého a Danky Rapavej...




Ľubomír Urbančok, Praha


utorok 21. septembra 2010

Locus Pietatis et Vitae


V dňoch 20-22.9.2010 sa v dedinke Vranov u Brna koná konferencia s názvom Locus Pietatis et Vitae. Témou konferencie sú rehoľné rády v ranom novoveku. Mal som tú česť a medzi váženými historikmi som sa zúčastnil konferencie. Koniec prvého dňa korunoval západ Slnka s takýmito nádhernými bočnými slnkami (venované Danke :-) )
PS: Najbližšie dni napíšem postrehy z konferencie



štvrtok 9. septembra 2010

Netradičná návšteva

Čoskoro bude oslavovať SZAA 40. Výročie vzniku. Na Slovensku je množstvo miestnych organizácii. Na základe správ z internetu sa nám môže zdať, že sa jedná o takmer mŕtvu organizáciu, ale nie je tomu celkom tak. O tom som sa presvedčil aj počas krátkej dovolenky v slovenskom raji.

V nedeľu poobede som zbalil svoj batoh a z Hlohovca som sa vybral na pár dní do slovenského raja. Smeroval som tam spolu s priateľmi- študentmi zo spoločenstva mladých Slovákov v Prahe. Keďže som vedel, že budeme kúsok od Spišskej novej Vsi a že medzi mojimi priateľmi, ktorý so mnou cestovali je záujem o astronómiu veľký, nakontaktoval som sa na nášho dlhoročného priateľa pána Františka Sejúta. Ten nás prišiel navštíviť priamo do Čingova kde sme boli ubytovaní a priam ma zaskočil. Keďže bol bez auta, došiel nás až 7 km navštíviť pešo a tak sa nás snažil nájsť, medzi množstvom turistov.

Počas krátkej návštevy sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o fungovaní MO SZAA. Našich priateľov sme informovali o tom čo SZAA je a aké by mala zastávať pozície v dnešnom svete. Bolo veľmi zaujímavé sledovať názory nezainteresovaných, čo by od nás očakávali a akým spôsobom by sme sa im mali snažiť vedu priblížiť. Na rozlúčku sme sa nakoniec dohodli na návšteve pred odchodom priamo v SNV.

V Spišskej novej Vsi sme sa na vlastné oči presvedčili o nesmiernom entuziazme pána Sejúta a pani Slávky, tajomníčky MO SZAA. Pán Sejút nám zabezpečil trojhodinový, veľmi zaujímavý program. Na vlastné oči som znova videl to, čo aj po minulé roky. Jeho dobré vzťahy s miestnymi organizáciami, ako múzeum, či mestským úradom. Vďaka jeho synovi sa dokonca podarilo, aby MO SZAA malo vlastné priestory v centre mesta. Pozreli sme si výstavu v múzeu o planéte Zem, zábery z výstavy pri príležitosti roka astronómie, z verejných pozorovaní, či zabalenú výstavu o M.R. Štefánikovi, ktorý je aj mne aj p. Sejútovi veľmi blízky. Naši hostitelia boli naozaj veľmi pohostinní a rozhovor o SZAA sme ukončili v miestnej kaviarni. Na záver mi nezostáva nič iné, než za všetko sa poďakovať a priať si aby takýchto nadšencov bolo na Slovensku čo najviac.

PS: Článoček bol napísaný na www.szaa.org. Avšak ako je naznačené v úvode, SZAA je žiaľ už v súčasnosti minimálne čo sa týka najvyšších štruktúr mŕtva inštitúcia a preto nedošlo k jeho publikovaniu na pôvodne zamýšľanom mieste...

piatok 3. septembra 2010

Spiš I



Prinášam tentokrát farebný záber z krátkeho výletu v slovenskom raji. Snímka vznikla počas prvého dňa výletu, presúvajúc sa večer z Kláštoriska do chaty v Čingove. Slnkou už zvoľna zapadalo, lúčilo sa smutne s horami, no mäkké svetlo potešilo moju dušu i môj fotoaparát... (väčší náhľad získate kliknutím na názov príspevku)


utorok 31. augusta 2010

Zátišie

Prikladám ďalšiu snímku, z krátkeho zmieňovaného výletu v slovenskom raji. Je to z túry po (podľa môjho názoru) najkrajšej trase v slovenskom raji, na Suchú Belú. Prechádzka sa nám značne pretiahla aj vďaka mne, keďže hoci som sa nechystal nejak veľmi fotografovať, občas som len ľahol na zem a fotil, aby aspoň niečo bolo a stálo to aspoň troľku z aten pohľad na výslednú fotografiu... (po kliknutí na názov príspevku Vás presmeruje na fotografiu vo väčšom rozlíšení)

pondelok 30. augusta 2010

Nedocenený vedec



16. augusta zomrel v rímskej nemocnici svetoznámy fyzik, profesor Nicola Cabbibo. Preslávila ho najmä jeho vedecká publikácia z roku 1963, na základe ktorej bolo možné predpovedať ďalšie rodiny quarkov. Za tento objav dostali nobelovu cenu dvaja japonskí fyzici v roku 2008. Nicola Cabbibo však ostal zabudnutý, avšak jeho „nenominácia“ vyvolala ohlasi mnohých významných vedcov. Treba však povedať, že niečo takéto sa nestalo prvý krát.

Život fyzika

Narodil sa v roku 1935 v Ríme. Diplom získal na rímskej univerzite “La Sapienza” v roku 1958, kde zostal pracovať do roku 1962 ako výskumný pracovník. Po niekoľkoročnej práci v Berkeley National Laboratory, California university a Harvard University sa v roku 1965 vrátil do Talianska na univerzitu Aquila a o rok neskôr je už opäť, až do svojej smrti na známej univerzite “La Sapienza” v Ríme. V roku 1983 bol menovaný za predsedu talianskeho národného inštitútu pre časticovú fyziku a od roku 1993 bol prezidentom Pápežskej akadémie vied. Niccola Cabibo bol tohoto roku nominovaný na Diracovu medailu Medzinárodnej komunity teoretických fyzikov. Toto ocenenie nie je udeľované už laureátom Nobelovej ceny, Fieldsovej medaily, alebo Wolfovej ceny, avšak je niekoľko laureátov ktorým sa aj jedno z týchto ocenení udelilo. Napríklad Yoichiro Nambu, ktorý v roku 2008 dostal Nobelovu cenu takpovediac na úkor Prof. Cabbiba dostal toto ocenenie už v roku 1986. Cabbibo si už však toto ocenenie zo zdravotných dôvodov nemohol osobne prebrať. Najväčšie kontroverzie však vyvolala už zmienená Nobelova cena v roku 2008.

Roky 1963, 1972, 2008

Píše sa rok 1963. Mladý taliansky fyzik, Nicola Cabbibo, takmer čerstvý absolvent známej rímskej univerzity „La Sapienza“ sa vydáva na cestu do sveta. Najprv do Berkeley national laboratory a potom do dvoch univerzít v USA, Caltech a Harvard, patriacich medzi najlepšie na svete. Tu prichádza s nápadom na vyriešenie jedného z problémov časticovej fyziky: kvarky s a d sú zmesou dvoch základných stavov. Neskôr je na jeho počesť pomenovaný tento uhol mixovania ako „Cabbibov uhol“ . Takmer o 10 rokov neskôr, v roku 1972 nadväzujú japonskí fyzici Toshihide Maskawa a Yochirom Nambu na prácu mladého taliana. Na základe Cabbibovej matice miešania kvarkov , podľa ktorej bolo možné predpovedaď ďalšiu rodinu kvarkov, predpovedajú japonci ďalšie 2 rodiny kvarkov. Na základe vylepšenia práce Cabbibu vzniká výsledná Cabbibo-Kobayashi-Maskawa (CKM) matica. Vďaka zmesy vylepšení prác týchto 3 fyzikov bolo potom možné predpovedať pôvabný, dlný a horný kvark, ktoré sa následne podarilo aj objaviť. Nuž a nakoniec, v roku 2008 dostanú japonci za túto prácu, ktorá naväzuje na prácu prof Cabbibu nobelovu cenu. Nobelovej ceny sa nedočkal akurát autor tej pôvodnej práce, čo vyvolalo mnohé protesty talianskych, ale aj iných významných fyzikov. Nestalo sa to však prvý krát, keď udelená Nobelova cena vyvolala kontroverzné názory. Netreba ísť ďaleko do minulosti, keď minulý rok dostal Nobelovu cenu za mier americký prezident Barack Obama. Podobné kontroverzie v samotnej fyzik vyvolalo ocenenie touto prestížnou cenou v roku 1974 pre britského astrofyzika A. Hewisha. Vtedy mnohý protestovali, že ocenenie nedostala aj J.B. Burnellová, ktorá bola jeho študentkou a v rámci svojej dizertácie, vedenej práve A. Hewishom objavila prvý Pulzar (hmotná neutrónová hviezda). Avšak ako sa môžeme presvedčiť na prípade českého chemika Jaroslava Heyrovského, niekedy cesta k udeleniu tohoto prestížneho vedeckého vyznamenania je veľmi kľukatá a divná. Práve minulý rok ubehlo 50 rokov, počas ktorých sú informácie o nomináciách utajované. Vďaka prístupu k týmto nomináciám, môžeme zistiť, že Jaroslav Heyrovský bol nominovaný na Nobelovu cenu až 16 krát, kým ju v roku 1959 naozaj aj obdržal a jeho nominácia bola schválená.

Rok 2010 prestížne ocenenie a náhla smrť

Celosvetový výbor fyzikov sa v roku 2010 narozdiel od švédskej akadémie vied, rozhodol oceniť talianskeho fyzika za jeho prínos k výskumu najmenších častí hmoty. Fyzici, majúci na starosť udeľovanie ceny pomenovanej na počesť bristkého teoretického fyzika Paula Diraca, ktorý v roku 1933 spolu s Erwinom Schrodingerom za svoju prácu v oblasti kvantovej mechaniky dostal nobelovu cenu.

Toto významné ocenenie sa udeľuje fyzikom 8.8 každý rok, vo výročný deň smrti Paula Diraca. Cabbibo bol nominovaný na Diracovu cenu spolu s indickým fyzikom Georgom Sudarshanom. Aby to bolo ešte vtipnejšie, v roku 2005 napísalo niekoľko významných fyzikov protestný list švédskej akadémii vied na protest toho, že tomuto fyzikovi tiež nebola udelená nobelova cena, narozdiel od Roya Glaubera, ktorý ju dostal za prínos v oblasti kvantovej teórie. Sudarshan sa dokonca vyjadril pre indické noviny, že objavy, pre ktoré dostal Glauber Nobelovu cenu sú vlastne jeho objavmi. Z Diracovej medajle sa tak akoby stalo ocenenie tých, ktorých neocenila švédska akadémia vied najprestížnejšou cenou v oblasti vedy. Georg Sudarshan si však narozdiel od Nicolu Cabbiba Diracovu cenu prebral. Nicola Cabbibo bol už hospitalizovaný v rímskej nemocnici, kde o niekoľko dní, dňa 16. Augusta zomrel. Jeho prínos v zápätí ocenili mnohí fyzici. “Cabbibo bol velikánom súčasnej časticovej fyziky. Prínos jeho myšlienok vo vývoji štandarného modelu elementárnch častíc je nepopísateľný.” poznamenal Tim Gershon, časticový fyzik z Univerzity of Warvick, UK. Svoju sústrasť a taktiež aj ocenenie prínosu v dialógu vedy a viery vyjadril zosnulému predsedovy Pápežskej akadémie vied aj pápež Benedikt XVI.

nedeľa 29. augusta 2010

Výlet v slovenskom raji


Po 2 týždňoch doma som znovu zbalil batoh a vydal sa na cestu. Prv som sa vydal na krátku návštevu bratov františkánov do Hlohovca. Po krátkych 2 dňoch, som už znovu bol na ceste. Tentokrát bol smer slovenský raj. Hlavným cieľom bolo stráviť 3 dni v prírode, s priateľmi z pražského stretka. Okrem krásneho času stráveného v prírode, sa napriek nie fotografickému zameraniu podarilo urobiť niekoľko záberov. Keďže sa naša chata v Čingove nachádzala kúsok od Spišskej novej Vsi, skontaktoval som sa aj s astronómom - ametérom, Františkom Sejútom. Ale to je už iný príbeh. Tu je jedna z niekoľkých snímkov urobených v slovenskom raji: