sobota 23. októbra 2010

Tmárska Cirkev v ranom novoveku

Presne pred mesiacom som mal tú možnosť zúčastniť sa historickej konferencie o rehoľných rádoch v ranom novoveku. Konferenciu organizoval Historický ústav Akadémie věd České republiky v kláštore Paulánov vo Vranove u Brna. Okrem nostalgických spomienok na moju detskú lásku (históriu) ma sem doviedol aj aktuálny záujem o históriu vedy. Znovu som mal možnosť pozorovať, aký mala Katolícka cirkev veľký vplyv a akú dôležitú úlohu hrala v budovaní našej civilizácie.

Niekoľko desiatok historikov sa zišlo na konferencií. Nosným cieľom bolo vyzdvihnúť kariérny rast jednotlivca a jeho vplyv na celý rád. Keďže sa jednalo o obdobie raného novoveku, hlavnú úlohu hral rád jezuitov.Hoci sa jedná o relatívne mladý rehoľný rád, skúmanie ich histórie (a najmä histórie členov) je naozaj náročné. Tak ako tomu bolo už za čias jeho zakladateľa sv. Ignáca z Lyoly, vstupovali do rádu či už vzdelaní ľudia z predošlých štúdií, alebo sa venovali aj ďalším, nie len teologickým štúdiám po vstupe. Keďže sa hodnotil najmä kariérny postup jednotlivcov, bolo zaujímavé sledovať rôzne záujmy a úroveň vzdelanosti dotyčných rehoľníkov. Je dobre známe že jezuiti sa dostávajú do Prahy už za života svojho zakladateľa svätého Ignáca (1555). Jezuiti sa rozmáhali ako v Prahe tak aj vo svete, zakladali najmä školy, ale i internáty. V Prahe vznikol obrovský komplex, známe Klementinum. Tu zakladajú prvú jezuitskú kolej v Čechách v roku 1556 a od roku 1622 dostávajú do správy Univerzitu Karlovu. Tento neuveriteľný komplex sa rozprestiera na rozlohe 2 hektáre a na jeho výstavbe sa podielali významní architekti a umelci ako napr. Giovanni Domenico Orsi, Kilián Ignác Dientzenhofer, Ignác Raab Vzniká tu okrem iného astronomické observatórium. Medzi významné klemetínske osobnosti patria ľudia ako Bernard Bolzano, či Pavol Jozef Šafárik, alebo aj jej samotný zakladateľ, súčasník svätého Ignáca, svätý Peter Canisius.Veľmi zaujímavý bol príspevok pani Aleny Bočkovej, ktorá hovorila o jezuitovi Maximiliánovi Wietrovskom. Ten mnohokrát obchádzal pravidlá rádu a napríklad na štúdiá do Ríma sa pýtal samotného generála. Ten mu ochotne odpisuje, že je to v kompetencii provinciálneho ministra. Wietrovský sa dostavil do Ríma na generalát, bez poverenia českého provinciála a zaskočený generál posiela dopis provinciálnemu ministrovi, že Wietrovský docestoval zdravý, a síce nemá povolenie provinciála, ale snáď čoskoro príde . Neskôr sa stáva predstaveným (superiorom) jezuitského domu na Svatej hore. Tu žiada povolenie od samotného generála, aby si mohol kúpiť hodiny. Generál mu to dovoľuje, ale podčiarkuje že najdôležitejším aspektom jezuitského života je chudoba.V roku 1707 sa jezuiti v Klatovách podujímajú starostlivosti o Cigáňov. Tí sa tu nachádzali ilegálne, keďže v tom čase nebol cigáňom povolený vstup do Českého kráľovstva. Keďže neboli vzdelaní, jezuiti ich vyučovali náboženstvo. Po roku bolo všetkých celkovo 14 cigánov z kráľovstva vyhostených.Zaujímavé boli však aj príspevky iných rádov. Napríklad rehoľa Milosrdných bratov mala vo veľkej obľube botaniku, vďaka ktorej sa aj zadĺžili. Za požičané nakupovali tulipány a iné cibuľoviny pre výsadbu kvetov. Taktiež investovali značné finančné prostriedky do tvorby herbárov.Piaristi, na základe vôle svojho zakladateľa Jozefa Kalasanského zakladali v každom kláštore, ku ktorému patrilo gymnázium stavali povinne knižnicu a záhradu.
Ďalším zaujímavým rádom bol rád kresťanského rytierstva, ktorého členmi boli ženatí mužovia. Tí skladali 3 sľuby, avšak namiesto sľubu čistoty skladajú sľub manželskej čistoty.
Takmer trojdňová konferencia priniesla mnoho zaujímavých poznatkov. Pre mňa však bol najzaujímavejší postreh toho, akou značnou (až drvivou mierou) prispela katolícka Cirkev k budovaniu toho kde sa dnes nachádzame. Tu môžem len naplno súhlasiť s americkým historikom Thomasom Woodsom, ktorí v úvode svojej knihy “ How the Catholic Church built Western civilization ( Regnery publishing house, Inc., 2005)” : “ Pokiaľ ide o zosmiešňovanie a parodizovanie Cirkvi, neexistujú v médiách a populárnej kultúre prakticky žiadne medze... Byť odborníkom na stredovek musí byť frustrujúce: Keď pracujete usilovne a prinášate viac a viac dôkazov pre opak, stále každý verí, že celý stredovek bol intelektuálne a kultúrne pustý a že Cirkev nedokázala západu nič než represiu. “

Žiadne komentáre: