Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov

Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov

Už je tomu 2 týždne, čo nám na Karlovej univerzite začal akademický rok a ja mám času stále menej a menej. Rád by som sa však vrátil k udalosti, ktorá sa udiala presne pred mesiacom. V Rimavskej Sobote sa uskutočnil seminár pri príležitosti 40. výročia vzniku Slovenského Zväzu Astronómov Amatérov. Táto organizácia vznikla 19.7.1970 z iniciatívy Ladislava Valacha, vtedajšieho riaditeľa hvezdárne v Hurbanove. Jej úmyslom bolo utvoriť združenie astronómov, ktorí nie sú len profesionálmi. Tí boli združení už v tedy jestvujúcej Slovenskej astronomickej spoločnosti.

Nebudem sa venovať jeho histórií (keďže mi je žiaľ nedostupná v dostatočnej kvalite). Nebudem sa venovať ani hodnoteniu súčasného stavu tejto organizácie. Rád by som si však zaspomínal na moje stretnutie s týmto združením amatérskych astronómov a niekoľkými myšlienkami sa vrátil aj k samotnému semináru.

Ja a SZAA

Astronómii som sa začal venovať v asi svojich 12 rokoch, keď som sa dostal na hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Vtedy už sídlilo na hvezdárni aj SZAA. Vtedajším predsedom bol Roman Piffl, sekretárom Pavol Rapavý (dodnes), ktorý je zároveň aj riaditeľom hvezdárne. Človek, ktorý môže za to, že teraz študujem na MFF UK v Prahe, fakulte na ktorej učil napríklad aj A. Einstein. Človek, vďaka ktorému sa mi podarilo mnoho vecí, o ktorých som ani nesníval, keď som si listoval encyklopédiu astronómie ako “malý chlapec”. Pavol Rapavý ( alebo ako ho dodnes volám “ujo Paľo”) robil zázemie pre každého nadšeného človeka. To bolo zrejme dôvodom, prečo SZAA sídlilo a sídli v Rimavskej Sobote a aj dôvodom častých návštev skupinky nadšených amatérov z Bratislavy. Medzi nimi bol aj Roman Piffl. Webová stránka SZAA bola veľmi živá, denne na ňu pribúdali zaujímavé informácie, fotografie od rôznych členov. Kométy, priblíženia nebeských telies, zábery slnečnej sústavy, Mesiaca, Slnka. V tejto atmosfére som rástol k pozorovateľskej astronómii, postavil si niekoľko ďalekohľadov (znova za pomoci P. Rapavého) vybudoval pozorovateľňu. V roku 2004 sa za nadšenia Romana Piffla, P. Rapavého a mnohých iných podarilo úspešne napozorovať vzácny úkaz- prechod Venuše pred slnečným diskom. Na oficiálnom celosvetovom posteri, boli z asi 12 najlepších záberov z celého sveta 2 zábery zhotovené od SZAA. Keď som dovŕšil v roku 2005 vek 15 rokov som sa mohol na základe stanov SZAA stať jej členom. Odpočítaval som dni, koľko mi ešte ostáva, aby som aj ja mohol patriť medzi pozorovateľóv, ktorých mená mali svoj “cveng” (napríklad P. Dubovský alias “Amigo”). Taktiež v tomto čase som si dokončil svoje vlastné ďalekohľady. Začal som pozorovať. Patril som medzi najaktívnejších pozorovateľov komét ( v svetovom merítku) i premenných hviezd ( u nás). Zväz zakúpil prv astronomickú CCD kameru, ktorú mi zapožičal, neskôr som mal požičanú vidlicovú montáž, rôzne ďalekohľady. Kameru s prestávkami využívam dodnes, mnohé z meraní, ktoré som s ňou zhotovil boli vedecky publikované. Kométy, premenné hviezdy, supernovy, extragalaktické novy. To všetko som vďaka nej mohol pozorovať. Využíval som ju aj počas svojej práce na hvezdárni v Hlohovci, kde sa mi podarilo urobiť vzácnu fotometriu symbiotickej hviezdy BF Cygni vo vzplanutí. Následne tento môj výskum ocenila európska komisia a bol som na týždennej stáží v Čile ( na ktorú zrejme čoskoro nadviažem vďaka vtedy získaným kontaktom, avšak na podstatne dlhšiu dobu ). Následne bol tento výskum ocenený vzácnym ocenením v USA, kde bol ocenený štvrtým miestom ( za rôzny vedné disciplíny bolo niekoľko ocenených) z pomedzi 1500 študentov, ako jeden z mála európskych projektov. Mohol by som pokračovať, ale je to zbytočné. Myslím si, že celý evolučný proces mojej lásky k vede a astrofyzike je jasný. Webová stránka SZAA už nefunguje, je nová, predseda sa zmenil. V Rimavskej Sobote je však riaditeľ stále ten istý. Nuž a teraz to už mám aj ja “trošku” ďalej do Rimavskej Soboty. Už je to miesto 40km asi 800km. Avšak viem, že kedykoľvek sa vrátim, vrátim sa rád. A keď som povedal A, musím povedať aj B.

Predstavte si “malého” 12 ročného chlapca, ktorého niečo zaujíma. Má veľa otázok, čo nemusí byť vždy príjemné a vhodné. Ujo Paľo bol mnohokrát zo mňa na nervy, neustále som ho bombardoval otázkami. V úzadí však bola jeho manželka Daniela Rapavá. Tá ho vždy akosi “umierňovala” a mnohému vďačím aj jej. Akosi trefne raz napísala do jedného článku, že nevedel čo zo mňa bude. Preto je akosi pravdou, že ešte stále pracujem na tom, aby zo mňa bol astronóm na ktorého bude právom hrdý. Zatiaľ mi neostáva nič iné, len takouto formou byť vďačný a ešte raz a nie naposledy povedať: “Ďakujem”. Za všetko i za rodinnp atmosféru. O 2 týžden sa vidíme snáď opäť !

PS: Na zmienenom seminári som označil za najrozumnejší výrok Martina Makúcha: “ Bez Pavla Rapavého by tu SZAA asi už dávno nebola”. Dovolím si ho trošku korigovať- Bez Pavla Rapavého a Danky Rapavej...

Ľubomír Urbančok, Praha