sobota 23. októbra 2010

Tmárska Cirkev v ranom novoveku

Presne pred mesiacom som mal tú možnosť zúčastniť sa historickej konferencie o rehoľných rádoch v ranom novoveku. Konferenciu organizoval Historický ústav Akadémie věd České republiky v kláštore Paulánov vo Vranove u Brna. Okrem nostalgických spomienok na moju detskú lásku (históriu) ma sem doviedol aj aktuálny záujem o históriu vedy. Znovu som mal možnosť pozorovať, aký mala Katolícka cirkev veľký vplyv a akú dôležitú úlohu hrala v budovaní našej civilizácie.

Niekoľko desiatok historikov sa zišlo na konferencií. Nosným cieľom bolo vyzdvihnúť kariérny rast jednotlivca a jeho vplyv na celý rád. Keďže sa jednalo o obdobie raného novoveku, hlavnú úlohu hral rád jezuitov.Hoci sa jedná o relatívne mladý rehoľný rád, skúmanie ich histórie (a najmä histórie členov) je naozaj náročné. Tak ako tomu bolo už za čias jeho zakladateľa sv. Ignáca z Lyoly, vstupovali do rádu či už vzdelaní ľudia z predošlých štúdií, alebo sa venovali aj ďalším, nie len teologickým štúdiám po vstupe. Keďže sa hodnotil najmä kariérny postup jednotlivcov, bolo zaujímavé sledovať rôzne záujmy a úroveň vzdelanosti dotyčných rehoľníkov. Je dobre známe že jezuiti sa dostávajú do Prahy už za života svojho zakladateľa svätého Ignáca (1555). Jezuiti sa rozmáhali ako v Prahe tak aj vo svete, zakladali najmä školy, ale i internáty. V Prahe vznikol obrovský komplex, známe Klementinum. Tu zakladajú prvú jezuitskú kolej v Čechách v roku 1556 a od roku 1622 dostávajú do správy Univerzitu Karlovu. Tento neuveriteľný komplex sa rozprestiera na rozlohe 2 hektáre a na jeho výstavbe sa podielali významní architekti a umelci ako napr. Giovanni Domenico Orsi, Kilián Ignác Dientzenhofer, Ignác Raab Vzniká tu okrem iného astronomické observatórium. Medzi významné klemetínske osobnosti patria ľudia ako Bernard Bolzano, či Pavol Jozef Šafárik, alebo aj jej samotný zakladateľ, súčasník svätého Ignáca, svätý Peter Canisius.Veľmi zaujímavý bol príspevok pani Aleny Bočkovej, ktorá hovorila o jezuitovi Maximiliánovi Wietrovskom. Ten mnohokrát obchádzal pravidlá rádu a napríklad na štúdiá do Ríma sa pýtal samotného generála. Ten mu ochotne odpisuje, že je to v kompetencii provinciálneho ministra. Wietrovský sa dostavil do Ríma na generalát, bez poverenia českého provinciála a zaskočený generál posiela dopis provinciálnemu ministrovi, že Wietrovský docestoval zdravý, a síce nemá povolenie provinciála, ale snáď čoskoro príde . Neskôr sa stáva predstaveným (superiorom) jezuitského domu na Svatej hore. Tu žiada povolenie od samotného generála, aby si mohol kúpiť hodiny. Generál mu to dovoľuje, ale podčiarkuje že najdôležitejším aspektom jezuitského života je chudoba.V roku 1707 sa jezuiti v Klatovách podujímajú starostlivosti o Cigáňov. Tí sa tu nachádzali ilegálne, keďže v tom čase nebol cigáňom povolený vstup do Českého kráľovstva. Keďže neboli vzdelaní, jezuiti ich vyučovali náboženstvo. Po roku bolo všetkých celkovo 14 cigánov z kráľovstva vyhostených.Zaujímavé boli však aj príspevky iných rádov. Napríklad rehoľa Milosrdných bratov mala vo veľkej obľube botaniku, vďaka ktorej sa aj zadĺžili. Za požičané nakupovali tulipány a iné cibuľoviny pre výsadbu kvetov. Taktiež investovali značné finančné prostriedky do tvorby herbárov.Piaristi, na základe vôle svojho zakladateľa Jozefa Kalasanského zakladali v každom kláštore, ku ktorému patrilo gymnázium stavali povinne knižnicu a záhradu.
Ďalším zaujímavým rádom bol rád kresťanského rytierstva, ktorého členmi boli ženatí mužovia. Tí skladali 3 sľuby, avšak namiesto sľubu čistoty skladajú sľub manželskej čistoty.
Takmer trojdňová konferencia priniesla mnoho zaujímavých poznatkov. Pre mňa však bol najzaujímavejší postreh toho, akou značnou (až drvivou mierou) prispela katolícka Cirkev k budovaniu toho kde sa dnes nachádzame. Tu môžem len naplno súhlasiť s americkým historikom Thomasom Woodsom, ktorí v úvode svojej knihy “ How the Catholic Church built Western civilization ( Regnery publishing house, Inc., 2005)” : “ Pokiaľ ide o zosmiešňovanie a parodizovanie Cirkvi, neexistujú v médiách a populárnej kultúre prakticky žiadne medze... Byť odborníkom na stredovek musí byť frustrujúce: Keď pracujete usilovne a prinášate viac a viac dôkazov pre opak, stále každý verí, že celý stredovek bol intelektuálne a kultúrne pustý a že Cirkev nedokázala západu nič než represiu. “

utorok 12. októbra 2010

Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov


Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov


Už je tomu 2 týždne, čo nám na Karlovej univerzite začal akademický rok a ja mám času stále menej a menej. Rád by som sa však vrátil k udalosti, ktorá sa udiala presne pred mesiacom. V Rimavskej Sobote sa uskutočnil seminár pri príležitosti 40. výročia vzniku Slovenského Zväzu Astronómov Amatérov. Táto organizácia vznikla 19.7.1970 z iniciatívy Ladislava Valacha, vtedajšieho riaditeľa hvezdárne v Hurbanove. Jej úmyslom bolo utvoriť združenie astronómov, ktorí nie sú len profesionálmi. Tí boli združení už v tedy jestvujúcej Slovenskej astronomickej spoločnosti.


Nebudem sa venovať jeho histórií (keďže mi je žiaľ nedostupná v dostatočnej kvalite). Nebudem sa venovať ani hodnoteniu súčasného stavu tejto organizácie. Rád by som si však zaspomínal na moje stretnutie s týmto združením amatérskych astronómov a niekoľkými myšlienkami sa vrátil aj k samotnému semináru.


Ja a SZAA






Astronómii som sa začal venovať v asi svojich 12 rokoch, keď som sa dostal na hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Vtedy už sídlilo na hvezdárni aj SZAA. Vtedajším predsedom bol Roman Piffl, sekretárom Pavol Rapavý (dodnes), ktorý je zároveň aj riaditeľom hvezdárne. Človek, ktorý môže za to, že teraz študujem na MFF UK v Prahe, fakulte na ktorej učil napríklad aj A. Einstein. Človek, vďaka ktorému sa mi podarilo mnoho vecí, o ktorých som ani nesníval, keď som si listoval encyklopédiu astronómie ako “malý chlapec”. Pavol Rapavý ( alebo ako ho dodnes volám “ujo Paľo”) robil zázemie pre každého nadšeného človeka. To bolo zrejme dôvodom, prečo SZAA sídlilo a sídli v Rimavskej Sobote a aj dôvodom častých návštev skupinky nadšených amatérov z Bratislavy. Medzi nimi bol aj Roman Piffl. Webová stránka SZAA bola veľmi živá, denne na ňu pribúdali zaujímavé informácie, fotografie od rôznych členov. Kométy, priblíženia nebeských telies, zábery slnečnej sústavy, Mesiaca, Slnka. V tejto atmosfére som rástol k pozorovateľskej astronómii, postavil si niekoľko ďalekohľadov (znova za pomoci P. Rapavého) vybudoval pozorovateľňu. V roku 2004 sa za nadšenia Romana Piffla, P. Rapavého a mnohých iných podarilo úspešne napozorovať vzácny úkaz- prechod Venuše pred slnečným diskom. Na oficiálnom celosvetovom posteri, boli z asi 12 najlepších záberov z celého sveta 2 zábery zhotovené od SZAA. Keď som dovŕšil v roku 2005 vek 15 rokov som sa mohol na základe stanov SZAA stať jej členom. Odpočítaval som dni, koľko mi ešte ostáva, aby som aj ja mohol patriť medzi pozorovateľóv, ktorých mená mali svoj “cveng” (napríklad P. Dubovský alias “Amigo”). Taktiež v tomto čase som si dokončil svoje vlastné ďalekohľady. Začal som pozorovať. Patril som medzi najaktívnejších pozorovateľov komét ( v svetovom merítku) i premenných hviezd ( u nás). Zväz zakúpil prv astronomickú CCD kameru, ktorú mi zapožičal, neskôr som mal požičanú vidlicovú montáž, rôzne ďalekohľady. Kameru s prestávkami využívam dodnes, mnohé z meraní, ktoré som s ňou zhotovil boli vedecky publikované. Kométy, premenné hviezdy, supernovy, extragalaktické novy. To všetko som vďaka nej mohol pozorovať. Využíval som ju aj počas svojej práce na hvezdárni v Hlohovci, kde sa mi podarilo urobiť vzácnu fotometriu symbiotickej hviezdy BF Cygni vo vzplanutí. Následne tento môj výskum ocenila európska komisia a bol som na týždennej stáží v Čile ( na ktorú zrejme čoskoro nadviažem vďaka vtedy získaným kontaktom, avšak na podstatne dlhšiu dobu ). Následne bol tento výskum ocenený vzácnym ocenením v USA, kde bol ocenený štvrtým miestom ( za rôzny vedné disciplíny bolo niekoľko ocenených) z pomedzi 1500 študentov, ako jeden z mála európskych projektov. Mohol by som pokračovať, ale je to zbytočné. Myslím si, že celý evolučný proces mojej lásky k vede a astrofyzike je jasný. Webová stránka SZAA už nefunguje, je nová, predseda sa zmenil. V Rimavskej Sobote je však riaditeľ stále ten istý. Nuž a teraz to už mám aj ja “trošku” ďalej do Rimavskej Soboty. Už je to miesto 40km asi 800km. Avšak viem, že kedykoľvek sa vrátim, vrátim sa rád. A keď som povedal A, musím povedať aj B.

Predstavte si “malého” 12 ročného chlapca, ktorého niečo zaujíma. Má veľa otázok, čo nemusí byť vždy príjemné a vhodné. Ujo Paľo bol mnohokrát zo mňa na nervy, neustále som ho bombardoval otázkami. V úzadí však bola jeho manželka Daniela Rapavá. Tá ho vždy akosi “umierňovala” a mnohému vďačím aj jej. Akosi trefne raz napísala do jedného článku, že nevedel čo zo mňa bude. Preto je akosi pravdou, že ešte stále pracujem na tom, aby zo mňa bol astronóm na ktorého bude právom hrdý. Zatiaľ mi neostáva nič iné, len takouto formou byť vďačný a ešte raz a nie naposledy povedať: “Ďakujem”. Za všetko i za rodinnp atmosféru. O 2 týžden sa vidíme snáď opäť !


PS: Na zmienenom seminári som označil za najrozumnejší výrok Martina Makúcha: “ Bez Pavla Rapavého by tu SZAA asi už dávno nebola”. Dovolím si ho trošku korigovať- Bez Pavla Rapavého a Danky Rapavej...




Ľubomír Urbančok, Praha