sobota 28. septembra 2013

Otec Michel : Kňaz v reverende

Špinavý kostol, zbúrané mramorové zábradlia, zvädnuté kvety (ak nejaké vôbec sú) či farár poobliekaný ako mladý puberťák z 70-80 rokov v dotrhaných džínsoch, či kravate. Toto všetko nasledovalo nesprávnou interpretáciou II. Vatikánskeho koncilu predovšetkým v Európe. Napriek tomu že to Cirkev nikdy neučila, mnohí si pyšne vybrali svoju cestu s mylným presvedčením, že je tá najsprávnejšia. Avšak fakt, že aj pri prechádzke v Ríme nájdeme pozostatky mnohých svätcov poukazuje na to, že Pravdu je možné vždy nájsť len s Petrom a pri Petrovi. Toho vzorom je aj päťdesiatnik- kňaz, Páter Michel- Marie Zanotti- Sorkine, farár vo Francúzskom Marseille.


Tento kňaz, sa stáva čím ďalej tým viac známym pod názvom Ján Mária Vianney dnešných čias. Čím to je ? Biskup ho ako novokňaza po vysviacke ustanovil za farára v moslimskej štvrti Marseille vo farnosti sv. Vincenta de Paul. Bohoslužby navštevovalo len niekoľko desiatok farníkov, omše tu bývali len na sviatky a v nedele.
Prvá vec, ktorú Páter Michel-Marie podnikol bolo, že otvoril ináč zatvorený kostol na 12 hodín denne a vyčistil celý kostol, začnúc od bohostánku. „Túto absolútnu čistotu si vyžaduje Kristova prítomnosť vo svätostánku“.  V kostole sa na boku nachádzala ikona Panny Márie. Tú umiestnil do centrálneho bodu, nad svoj sédes. Sakristiu znovu zmenil na miesto ticha a sústredenosti. Dal očistiť a nanovo pozlátiť liturgické predmety, vyrobiť nové oltárne plachty a dôstojné liturgické oblečenie. Aj napriek finančnej kríze nechýbali dobrodinci, Boh dáva tam kde je uctievaný... Keď človek vkročí do kostola musí byť nádherou toho miesta dotknutý, musí cítiť jeho posvätnosť,  hovorí kňaz.


Hneď na začiatku začali ľudia prichádzať v hojnejšom počte, na rozdiel od pôvodných 50, ich bolo 500. V súčasnosti sa počet veriacich na nedeľnej je takmer tisícka. Mnohí si chcú vypočuť aj jeho hlboké kázne, ktoré im pomáhajú v ich dennom živote.

Po liturgii, ktorá je pre pátra Michaela najdôležitejšia je ďalším dôležitým bodom spovednica. Nachádza sa v nej každý deň presne od 17 do 22 hodiny. Veriaci vedia, že ho tam vždy istotne nájdu. Kto ma hľadá, predovšetkým potrebuje ľudskú pomoc a ja robím všetko čo sa dá, preto aby som mu pomohol. Nemôžem zabudnúť, že pacient potrebuje jesť, ale má aj dušu. Jednaj pani som raz povedal- pošli mi svojho muža, ja sa s ním porozprávam. Alebo potom, koľký prichádzajú, ktorí sú smutný, žijú zle. Vtedy sa opýtam: Vy sa nespovedáte? Pretože viem že hriech ťaží a smútok z hriechu nás zasahuje. Som si istý, že to, prečo množstvo ľudí dnes trpí, je to že im chýbajú sviatosti. Sviatosť je to božské, ktoré je dané ľuďom- bez tohto tejto výživy sa nedá žiť. Vidím ako pracuje v ľuďoch milosť a ako sa potom menia.

Pre identifikáciu  kňaza je dôležité jeho oblečenie. Jediným oblečením v ktorom Marseillského kňaza nájdete je reverenda. „Každý má právo na to, aby kňaza rozpoznal. Služba, ktorú konáme, je pre spásu ľudí taká dôležitá, že naša viditeľnosť sa stáva pre nich účinným prostriedkom, aby sa stretli s nadprirodzeným svetom... Vo svete, ktorý odmieta Boha, sú tieto znaky potrebnejšie ako kedykoľvek predtým.“
Tento kňaz sa nezatvára ani na raňajky do svojej fary. Po rannom spovedaní sa vyberá do známej Marseillskej štvrti, samozrejme v reverende. Tu si dá kávu a croissant a pritom sa prihovára ľuďom. Nie jedného už priviedol ku krstu vďaka svojej viditeľnosti a pastierskej prívetivosti. Ako povedal pred niekoľkými mesiacmi pápež František, kňaz musí voňať po ovečkách. Potvrdzuje, že ak kňaz má kostol prázdny má sa pýtať seba samého, som to ja komu chýba oheň. „Kňaz je druhý Kristus, je pozvaný reflektovať v sebe Krista. To neznamená žiadať od seba dokonalosť, ale byť si vedomí svojich hriechov a našej biedy, preto aby sme mohli pochopiť a odpustiť každému kto je v spovednici.“

Aj o ňom platí, ako to povedal o sebe kardinál Wyszynsky – Všetko som postavil na Márii. S ňou, alebo bez nej, to rozhoduje o všetkom. Vo farnosti zaviedol že sa modlia denne 3 ružence. Jeden na obed, druhý večer pred vystavenou sviatosťou ( modlia sa ho mladí, prichádza naň asi 200 ľudí) a tretí po večernej sv. omši.

(Spracované na základe denníka Avvenire a časopisu Víťazstvo Srdca RPM, ako aj vlastných svedectiev)

PS: O týždeň má byť ohlásené svätorečenie Jána Pavla II., ktoré sa má konať týždeň po veľkej noci na nedeľu Božieho Milosrdenstva. Bude to len ďalší dôkaz svätosti kňaza a pápeža, ktorý svoj život postavil na Márii a za svoje heslo si zvolil Totus Tuus- celý Tvôj Mária       

PS2: Počas počúvania tohto videa: http://www.youtube.com/watch?v=HhekxgDjG5k a písania blogu sa mi ozval nový spolubrat v seminári od vedľa, že to je jeho kňaz, takže ďalší blog o tomto kňazovi niekedy ešte nabudúce :)

utorok 3. septembra 2013

Nikdy viac vojnu ! Pokoj vo svete - pokoj na Slovensku

Nikdy viac vojnu. Toto sú slová pápeža Františka, ktoré predniesol počas tradičnej nedelnej modlitby Anjel Pána na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Svätý Otec pristúpil v nedeľu k oknu svojej pracovne presne o 12.00, tak ako zvyčajne. Naklonil sa a kýval na všetky strany Berniniho kolonády. Avšak po jeho prvých slovách bolo zrejmé, že sa niečo deje. Na miesto Buon Giorno predneseného silným, radostným hlasom, tento krát zaznelo len slabučké "Buon Giorno". 

V dnešný deň, drahí bratia a sestry, sa chcem stať tlmočníkom volania, ktoré vychádza z každej časti sveta, z každého národa, zo srdca každého, z jednej veľkej rodiny, ktorou je ľudstvo, s narastajúcou úzkosťou: je to volanie po pokoji. Výkrik, ktorý hovorí dôrazne: Chceme svet pokoja, chceme byť ľuďmi pokoja, chceme, aby v tejto našej spoločnosti, rozjatrenej rozdeleniami a konfliktami, zavládol pokoj. Už nikdy viac vojnu! Nikdy viac vojnu! Pokoj je prevzácny dar, ktorý sa musí podporovať a chrániť.

Svätý Otec zvolal na sobotu 7. septembra, vigíliu narodenia Panny Márie modlitbovú vigíliu. Tá sa uskutoční od 19 hodiny až do polnoci na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pápež hovoril o pokoji a možnej vojne v Sýrii plných asi 12 minút. Mal som zimomriavky. Predstava vojny, svetovej vojny bola hrozná. Pápežov hlas vážny, ako nikdy predtým. Jeho prvé slová pripomínali slová pápeža Jána XXIII., ktoré predniesol v rozhlase na zastavenie karibskej vojny. 
 K iniciatíve spoločnej modlitby za pokoj sa hneď nasledujúci deň pripojil okrem iného aj veľký mufti Sýrie, Ahmad Badreddin Hassaou, ktorý vyjadril svoj úmysel, byť prítomný na námestí sv. Petra. Situácia je vážna. Vážnejšia ako kedykoľvek predtým. Hlboko zamyslený odchádzame z námestia...

PS: Prichádzam domov a čítam rozhovor s kňazom na už otrepanú tému "Bezák". Zdá sa, že tento kňaz, ktorý každý rok mení svoje názory o 180°, ešte stále nepochopil svoje poslanie. Že bol poverený hlásať náuku Cirkvi, ustanovenej Ježišom Kristom a verne podávanú námestníkom sv. Petra, rímskym biskupom. 



"Keď sme boli ako kňazi pozvaní na toto stretnutie, odchádzal som s pocitmi zmätku, nie preto, že by som mal niečo osobne proti novovymenovanému arcibiskupovi, ale skôr z pocitu, že sa začala písať nová kapitola knihy, bez toho, aby tá predchádzajúca bola dopísaná."


Je očividné, že okrem iného stále nepochopil poslanie rímskeho biskupa a pastiera univerzálnej Cirkvi. Aspoň tento krát by mohol v mlčaní prijať konečne výzvu Pápeža Františka a modliť sa za pokoj. A nie len za ten vo svete. Ale aj na Slovensku. Byť nositeľom pokoja a nie rozdelenia...