piatok 11. februára 2011

Otec Jeroným, Dopisy bratru Patrikovi

Otec Jeroným (1907–1985), trapistický mních, ktorý vo veku 21 rokov vstúpil do kláštora Sept-Fons v strednom Francúzsku. V roku 1934 zložil slávnostné sľuby a o dva roky neskôr bol vysvätený na kňaza. Kniha listov bratru Patrikovi obsahuje listy, ktoré písal svojmu žiakovi, terajšiemu opátovi v Sept Fons. Sú tu zverejnené len listy otca Jeronýma, až na pár výnimiek však tu je aj list o. Patrika. Listy sú písané typickou francúzskou zdvorilosťou a hlboko odkrývajú život mnícha kontemplatívneho kláštora. Patril medzi učiteľov mníchov, ktorým vyučoval filozofiu. Počas koncilu, bol vďaka liberálnym prúdom v opátstve odstavený. Neskôr sa však jeho žiaci stávajú predstavenými kláštora a opátstva. Ďalší z jeho žiakov o. Samuel zakladá kláštor v českej republike, Nový Dvůr.
V blogu vyberám niekoľko myšlienok z listov o. Jeronýma, ktoré ma najviac zaujali…


Pozrite sa na umenie , literatúru niekoľkých generácií. Ukazjú ľuďomom cestu ku šťastiu ? Oveľa skôr svedčia o jeho strate. Dokážu znekľudniť, alebo dokonca pokaziť ľudské srdce, ale nevedia ich pozdvyhnúť...


Diecézni kňazi ešte stále hľadajú spiritualitu, ktorá by ich naučila zjednoteniu s Bohom skrze svoju službu veriacim. Pre mnícha je už problém dávno vyriešený a vôbec nie na úkor jednoty jeho života


Ľudia majú len jedinú nádej a šťastie, v Ježišovi Kristovi...


Sila modlitby príhovoru je priamo úmerná sile priateľstva, ktoré je medzi príhovárajúcim sa a Spasiteľom.


Zachovajte si vždy svoj vlastný názor. Ak niektorí ľudia chcú strácať čas skúšaním nových doktrín, pokiaľ ide o Vás, nebuďte naivný, nestaňte sa pokusným králikom.


Dnes i zajta Pán hľadá a bude hľadať vytrvalých a spôsobilých služobníkov, ktorých myslenie bude jasné a pevné.


Akvinský- 3 ukazovatele podľa ktorých rozpoznať skutočný predmet našej orientácie.

1- čo ti prináša najväčšie potešenie

2- k čomu najviac inklinujeme

3- to, čo by som najradšej zdieľal s priateľom


Prísna myšlienková kázeň je pre lásku nutnosťou: Duchu evanjeliovej lásky prepožičiava duchovnú pevnosť (Mounier) a je nevyhnutnou podmienkou účinnej služby (o. Pie Raymond)


Milovaný brat, držte sa vždy podstatného: V prvom rade lásky k Bohu, podporení veľkou úctou k eucharistii a vytrvalou modlitbou, ktorá sa bude z veľkej časti obracať na Matku Božiu, Pannu Máriu.


Veľký ctitelia ruženca sú piliermi kresťanstva.


Keď sa modlitba stane častou, nemusíme sa už pýtať, či je horlivá, alebo nie. Vytrvalosť znamená horlivosť a vernosť zachráni všetko.


Bez kontemplácie človek nikdy nedosiahne veľkého pokroku v ctnosti a nikdy nebude schopný pomáhať k pokroku v cnosti iným. Nikdy sa celkom nevymaní zo svojich slabostí a nedokonalostí. Navždy zostane pripútaný k zemi a nikdy sa príliš nezodvyhne nad prirodzené ľudské cítenie. Nikdy nebude schopný vykonávať pred Bohom dokonalú službu... Lallemant S.J.


Budete šťastný... Ak vytrváte v pohŕdaní prísľubmi, ktorými Vás svet bude chcieť oklamať, pretože čistá pravda je, že svet je pravý klamár. Nepozerajme sa ani tak na to, čo ponúka, ako skôr na to, čo skrýva. (Sv. František Saleský)


Každý vysvätený kňaz vie, že svätá omša je zvrchovanou hodnotou jeho kňazstva. Uvedomuje si, že v každej zo svojich omší bude musieť- skrze hlboký osobný vzťah k Bohu- vyjadriť tú najvyššiu možnú adoráciu.





Obchodník by si mohol kúpiť tú najvzácnejšiu perlu, ale musí predať všetko ostatné. Predá ? Nepredá ? Také uvažovanie je vždy užitočné, pretože rozhodnutie určuje istú kvalitu srdca. Často sa vracať k svojmu rozhodnutiu- nie je to ten najlepší spôsob ako túto kvalitu nestratiť ? Čo sa mňa týka, bratu, zložil som sľuby, daroval svôj život, som spútaný. Partia je už dávno rozohraná a žiadna alternatíva nejestvuje.


Tých pár dní, ktoré som strávil mimo kláštora, ma opäť utvrdilo v tom, aké je dôležité, aby sme svedčili o svojej neotrasiteľnej viere v eucharistiu. Väčšina praktikujúcich kresťanov tak málo rozlišuje Ježiša Krista, ktorý je hodný absolútnej úcty, od ostatných predmetov, ktoré sú súčasťou kultu alebo vybavenia kostola. Od nás kňazov očakávajú, že tento rozdiel zdôrazníme zvláštným, úctivým postojom, ktorú voči eucharistii zaujímame. Ako si ale taký vonkajší postoj vypestovať, pokiaľ o neho nedbáme každý deň v kláštore, ak na neho vlastnou vinou zabúdame ? O vieru v eucharistii sa opiera každá vznešenosť kňaza, sebamenšou ľahostajnosťou sa teda kňaz pripravuje o svoju vlstnú veľkosť.


Náuka však sama o sebe nestačí. Poznať cesty k Bohu a poznať podmienky, za ktorésa dá k Bohu dospieť, ešte neznamená mať samotného Boha a jeho dary. Náuka však prinajmšneom vyvoláva očakávanie a posilňuje nádej, dáva vopred tušiť hodnotu toho, čo je prisľúbené.


“Bude to trvať dlho” (Jer 29,28). Hovorím Vám, že úpadok v kresťanstve, medzi kňazmi, v rehoľných rádoch, i v našom drahom ráde, bude trvať dlho. Ešte sto rokov! Pretože tí, ktorí dovolili aby sa koryto rieky vyprázdnilo ho nenaplnia! A tí, ktorí stratili cestu, už ju nenájdu. A tí, ktorí vytrhali stromy v sade, už novú sadbu neuzrú. Nezasluhujú si to. Musíme tda čakať, na novú generáciu.


Dekadencia okolo Vás, ale bez vplyvu na Vás. Źite naplno svôj mníšsky život a príliš nepočítajte s tým že budete mať vplyv na druhých.


Všetkých, na ktorých mi záleží, predkladám Bohu. Nehľadám pre nich iné duchovné vedenie, každý deň ich predkladám Bohu.

“Pane, každého z tých, ktorých milujem, vkladám do tvojej dlane, tak vidíš čo pre mňa znamenáš Ty, vidíš čo pre mňa znamenajú oni...”


Nemám rád cestovanie. Chvíle strávené v rodnom kraji sú síce milé, ale hovorím si: “ I bez nich by som sa obišiel”. Šťastní sú len tí, ktorí majú nadprirodzený ideál, ktorí sa strání prehnaného naväzovania nových vzťahov a zbytočných návštev.


Keď rehoľníčky- tie prosté a dobré dedinské ženy z nášho kraja- spievali pri nedeľných ranných chválach “Pieseň tvorstva” nemoholsom zadržať slzy. Svedectvo, ktoré podávajú svojou modlitbou, je čisté, úprimné, presvedčivé.


Nehľadťe na počet svojich detí ( pre novicmajesterku Berchmansovú) a keby ste mali čo i len jednu, majte na pamäti že jeho duša, je dušou rehoľníka- je to predurčená duša, ktorá zatratí, alebo spasí množstvo iných... (T. Merton, Exil vrcholí v sláve)


Literatúra:
Otec Jeroným, Dopisy bratru Patrikovi, Triáda, 2002.


Žiadne komentáre: