Otec Michel : Kňaz v reverende

Špinavý kostol, zbúrané mramorové zábradlia, zvädnuté kvety (ak nejaké vôbec sú) či farár poobliekaný ako mladý puberťák z 70-80 rokov v dotrhaných džínsoch, či kravate. Toto všetko nasledovalo nesprávnou interpretáciou II. Vatikánskeho koncilu predovšetkým v Európe. Napriek tomu že to Cirkev nikdy neučila, mnohí si pyšne vybrali svoju cestu s mylným presvedčením, že je tá najsprávnejšia. Avšak fakt, že aj pri prechádzke v Ríme nájdeme pozostatky mnohých svätcov poukazuje na to, že Pravdu je možné vždy nájsť len s Petrom a pri Petrovi. Toho vzorom je aj päťdesiatnik- kňaz, Páter Michel- Marie Zanotti- Sorkine, farár vo Francúzskom Marseille.

Tento kňaz, sa stáva čím ďalej tým viac známym pod názvom Ján Mária Vianney dnešných čias. Čím to je ? Biskup ho ako novokňaza po vysviacke ustanovil za farára v moslimskej štvrti Marseille vo farnosti sv. Vincenta de Paul. Bohoslužby navštevovalo len niekoľko desiatok farníkov, omše tu bývali len na sviatky a v nedele.

Prvá vec, ktorú Páter Michel-Marie podnikol bolo, že otvoril ináč zatvorený kostol na 12 hodín denne a vyčistil celý kostol, začnúc od bohostánku. „Túto absolútnu čistotu si vyžaduje Kristova prítomnosť vo svätostánku“.  V kostole sa na boku nachádzala ikona Panny Márie. Tú umiestnil do centrálneho bodu, nad svoj sédes. Sakristiu znovu zmenil na miesto ticha a sústredenosti. Dal očistiť a nanovo pozlátiť liturgické predmety, vyrobiť nové oltárne plachty a dôstojné liturgické oblečenie. Aj napriek finančnej kríze nechýbali dobrodinci, Boh dáva tam kde je uctievaný... Keď človek vkročí do kostola musí byť nádherou toho miesta dotknutý, musí cítiť jeho posvätnosť,  hovorí kňaz.

Hneď na začiatku začali ľudia prichádzať v hojnejšom počte, na rozdiel od pôvodných 50, ich bolo 500. V súčasnosti sa počet veriacich na nedeľnej je takmer tisícka. Mnohí si chcú vypočuť aj jeho hlboké kázne, ktoré im pomáhajú v ich dennom živote.

Po liturgii, ktorá je pre pátra Michaela najdôležitejšia je ďalším dôležitým bodom spovednica. Nachádza sa v nej každý deň presne od 17 do 22 hodiny. Veriaci vedia, že ho tam vždy istotne nájdu. Kto ma hľadá, predovšetkým potrebuje ľudskú pomoc a ja robím všetko čo sa dá, preto aby som mu pomohol. Nemôžem zabudnúť, že pacient potrebuje jesť, ale má aj dušu. Jednaj pani som raz povedal- pošli mi svojho muža, ja sa s ním porozprávam. Alebo potom, koľký prichádzajú, ktorí sú smutný, žijú zle. Vtedy sa opýtam: Vy sa nespovedáte? Pretože viem že hriech ťaží a smútok z hriechu nás zasahuje. Som si istý, že to, prečo množstvo ľudí dnes trpí, je to že im chýbajú sviatosti. Sviatosť je to božské, ktoré je dané ľuďom- bez tohto tejto výživy sa nedá žiť. Vidím ako pracuje v ľuďoch milosť a ako sa potom menia.

Pre identifikáciu  kňaza je dôležité jeho oblečenie. Jediným oblečením v ktorom Marseillského kňaza nájdete je reverenda. „Každý má právo na to, aby kňaza rozpoznal. Služba, ktorú konáme, je pre spásu ľudí taká dôležitá, že naša viditeľnosť sa stáva pre nich účinným prostriedkom, aby sa stretli s nadprirodzeným svetom... Vo svete, ktorý odmieta Boha, sú tieto znaky potrebnejšie ako kedykoľvek predtým.“

Tento kňaz sa nezatvára ani na raňajky do svojej fary. Po rannom spovedaní sa vyberá do známej Marseillskej štvrti, samozrejme v reverende. Tu si dá kávu a croissant a pritom sa prihovára ľuďom. Nie jedného už priviedol ku krstu vďaka svojej viditeľnosti a pastierskej prívetivosti. Ako povedal pred niekoľkými mesiacmi pápež František, kňaz musí voňať po ovečkách. Potvrdzuje, že ak kňaz má kostol prázdny má sa pýtať seba samého, som to ja komu chýba oheň. „Kňaz je druhý Kristus, je pozvaný reflektovať v sebe Krista. To neznamená žiadať od seba dokonalosť, ale byť si vedomí svojich hriechov a našej biedy, preto aby sme mohli pochopiť a odpustiť každému kto je v spovednici.“

Aj o ňom platí, ako to povedal o sebe kardinál Wyszynsky – Všetko som postavil na Márii. S ňou, alebo bez nej, to rozhoduje o všetkom. Vo farnosti zaviedol že sa modlia denne 3 ružence. Jeden na obed, druhý večer pred vystavenou sviatosťou ( modlia sa ho mladí, prichádza naň asi 200 ľudí) a tretí po večernej sv. omši.

(Spracované na základe denníka Avvenire a časopisu Víťazstvo Srdca RPM, ako aj vlastných svedectiev)

PS: O týždeň má byť ohlásené svätorečenie Jána Pavla II., ktoré sa má konať týždeň po veľkej noci na nedeľu Božieho Milosrdenstva. Bude to len ďalší dôkaz svätosti kňaza a pápeža, ktorý svoj život postavil na Márii a za svoje heslo si zvolil Totus Tuus- celý Tvôj Mária       

PS2: Počas počúvania tohto videa: http://www.youtube.com/watch?v=HhekxgDjG5k a písania blogu sa mi ozval nový spolubrat v seminári od vedľa, že to je jeho kňaz, takže ďalší blog o tomto kňazovi niekedy ešte nabudúce :)

Nikdy viac vojnu ! Pokoj vo svete - pokoj na Slovensku

Nikdy viac vojnu. Toto sú slová pápeža Františka, ktoré predniesol počas tradičnej nedelnej modlitby Anjel Pána na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Svätý Otec pristúpil v nedeľu k oknu svojej pracovne presne o 12.00, tak ako zvyčajne. Naklonil sa a kýval na všetky strany Berniniho kolonády. Avšak po jeho prvých slovách bolo zrejmé, že sa niečo deje. Na miesto Buon Giorno predneseného silným, radostným hlasom, tento krát zaznelo len slabučké "Buon Giorno". 

V dnešný deň, drahí bratia a sestry, sa chcem stať tlmočníkom volania, ktoré vychádza z každej časti sveta, z každého národa, zo srdca každého, z jednej veľkej rodiny, ktorou je ľudstvo, s narastajúcou úzkosťou: je to volanie po pokoji. Výkrik, ktorý hovorí dôrazne: Chceme svet pokoja, chceme byť ľuďmi pokoja, chceme, aby v tejto našej spoločnosti, rozjatrenej rozdeleniami a konfliktami, zavládol pokoj. Už nikdy viac vojnu! Nikdy viac vojnu! Pokoj je prevzácny dar, ktorý sa musí podporovať a chrániť.

Svätý Otec zvolal na sobotu 7. septembra, vigíliu narodenia Panny Márie modlitbovú vigíliu. Tá sa uskutoční od 19 hodiny až do polnoci na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pápež hovoril o pokoji a možnej vojne v Sýrii plných asi 12 minút. Mal som zimomriavky. Predstava vojny, svetovej vojny bola hrozná. Pápežov hlas vážny, ako nikdy predtým. Jeho prvé slová pripomínali slová pápeža Jána XXIII., ktoré predniesol v rozhlase na zastavenie karibskej vojny. 
 K iniciatíve spoločnej modlitby za pokoj sa hneď nasledujúci deň pripojil okrem iného aj veľký mufti Sýrie, Ahmad Badreddin Hassaou, ktorý vyjadril svoj úmysel, byť prítomný na námestí sv. Petra. Situácia je vážna. Vážnejšia ako kedykoľvek predtým. Hlboko zamyslený odchádzame z námestia...

PS: Prichádzam domov a čítam rozhovor s kňazom na už otrepanú tému "Bezák". Zdá sa, že tento kňaz, ktorý každý rok mení svoje názory o 180°, ešte stále nepochopil svoje poslanie. Že bol poverený hlásať náuku Cirkvi, ustanovenej Ježišom Kristom a verne podávanú námestníkom sv. Petra, rímskym biskupom. 


"Keď sme boli ako kňazi pozvaní na toto stretnutie, odchádzal som s pocitmi zmätku, nie preto, že by som mal niečo osobne proti novovymenovanému arcibiskupovi, ale skôr z pocitu, že sa začala písať nová kapitola knihy, bez toho, aby tá predchádzajúca bola dopísaná."


Je očividné, že okrem iného stále nepochopil poslanie rímskeho biskupa a pastiera univerzálnej Cirkvi. Aspoň tento krát by mohol v mlčaní prijať konečne výzvu Pápeža Františka a modliť sa za pokoj. A nie len za ten vo svete. Ale aj na Slovensku. Byť nositeľom pokoja a nie rozdelenia...

Františkove prekvapenia

To, že Svätý Otec František produkuje jedno prekvapenie za druhým sme si už zvykli. Naposledy to bol na poslednú chvíľu zverejnený plán navštíviť dom Augustiniánov v Ríme. K zverejneniu návštevy došlo len jeden deň pred jej uskutočnením. Pápež chcel navštíviť augustiniánov zídených na tzv. generálnej kapitule, kde sa volia predstavení rádu, ktorá sa začínala pri príležitosti sviatku ich zakladateľa sv. Augustína, 28.8.

Kapitula sa pri tejto príležitosti konala v krásnej bazilike sv. Augustína, ktorá ukrýva telesné pozostatky jeho matky, sv. Moniky, ktorá je známa tým, že sa modlila 17 rokov za obrátenie svojho syna na vieru. Nakoniec sa z neho stal kňaz, biskup a učiteľ Cirkvi. Bazilika, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od svetoznámeho Piazza Navona, ukrýva okrem iného známa maľbu Madony od Caravaggia, či maľbu proroka Izaiáša od Rafaella.
Nachádza sa tiež len niekoľko metrov od Pápežskej univerzity sv. Kríža. Využil som teda príležitosťa hovoril som s niekoľkými kňazmi, ktorí tu prednášajú. Podľa ich slov kardinál Bergoglio, pri každej príležitosti keď sa nachádzal v Ríme sa tu chodil modliť za ženy, ktoré vkladali svoje úmysli do jeho modlitieb. On tu prichádzal a prosil o príhovor sv. Moniku.
Cirkev slávi 27.8 tak isto sviatok sv. Moniky. Pri tejto príležitosti som aj ja navštívil bočnú kaplnku, kde spočíva jej telo, uložené v mramorovom oltári. Kaplnka bola plná žien, rôzneho veku, prosiacich o príhovor vo svojich ťažkostiach túto svätú ženu, ktorá s odvahou prosila Boha 17 rokov za obrátenie svojho syna.
Nepokoj z duchovného hľadania, nepokoj zo stretnutia s Bohom, nepokoj z lásky. Vyjsť zo seba samého, ako sv. Augustín. Boh sa nachádza blízko nášho srdca, a spoznáme ho len vtedy, hoci je tak blízko, ak vyjdeme zo seba samých. Táto nepokojná láska nás pobáda neustále hľadať dobro blížneho. Aj toto sú slová Pontifexa, ktoré predniesol vo svojej homílii, včera v bazilike sv. Augustína v Ríme.

Sv. Benedikt - otec západnej civilizácie

Pred niekoľkými dňami som mal možnosť spolu so spolubratmi zo seminára Sedes Sapientiae navštíviť Subiaco. V tomto mestečku, asi 60 km od Ríma, s asi 10 000 obyvateľmi môžme povedať že vznikla západná civilizácia. Niekoľko stoviek metrov od bývalého sídla krutého cisára Neróna, postavil sv. Benedikt na úpätí skál svoju prvú pustovňu. Tu sa mladí Benedikt utiahol z Ríma, kde zanechal svoje štúdiá, aby sa venoval výhradne modlitbe a Bohu. Strávil tu v samote 3 roky.

 Po 3 rokoch vyhľadal duchovného učiteľa, od ktorého prijal aj mníšsky habit a ktorý mu nosil občas jedlo. Benedikta tu v jeho samote navštevovali aj mnohí pastieri, ktorý o ňom rozširovali správy. Po smrti opáta v neďalekom kláštore ho vyhľadali mnísi so žiadosťou aby sa on stal ich novým duchovným otcom. Po naliehaní Benedikt tejto žiadosti vyhovel a začal sa venovať duchovnému vedeniu mníchov. Mnísi boli s prísnosťou nespokojný a dokonca sa ho pokúsili aj otráviť. Po tomto incidente sa Benedikt znova utiahol do Subiaca, aby tam pokračoval v zaužívanom živote. Nebránil sa však rôznym návštevám mladých ľudí, túžiacich po Duchovnom živote, či rade. Tak postupne vznikli malé kláštory. Okolo roku 529 sa Benedikt odoberá do Cassina, kde na vrchu hory so svojimi spoločníkmi vybuduje kláštor. Po svojich skúsenostiach vidiac problémy mníchov sa rozhodol spísať svoju známu Regulu- pravidlá pre život mníchov. Tu zostáva až do konca svojho života a zomiera v marci roku 547. Na základe jeho regule vznikli po celom svete tisícky kláštorov.

Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vyhlásil za hlavného patróna Európy. Prečo ? Nedávno jedna moja bývalá spolužiačka zdieľala na Facebooku článok s kometárom že je veľmi pravdivý o tom, ako vedci preukázali že veriaci sú menej inteligentný. Veď veriť v Boha je proti rozumu. Je tomu ale naozaj tak ?
 Okrem modlitby dával Benedikt dôraz na prácu. Tak postupne benediktíni a mnísi, ktorí budovali na Benediktovej reguly vybudovali systém kláštorných škôl, ktoré dali základ vzniku moderných univerzít. Venovali sa poľnohospodárstvu a vede. Mnohí si pripíjajú na nový rok "Šampanským" ( aj keď väčšina asi samozrejme nie originálnym), málo kto však vie že aj túto pochúťku vynašli mnísi v 17. storočí. Všetci nosíme na rukách hodinky. Málokto však vie, že prvé mechanické hodiny zostavil mních, neskorší pápež Silvester II. Okrem toho mnísi skúmali prírodu, prepisovali knihy. Mních Elmer v 11. storočí preletel na "klzáku" 200 metrov... O tom, čo všetko prinieslo mníšstvo Európe dnes, by sa dali písať a aj sú napísané celé knihy. Možno by nebolo od veci ich zobrať do ruky a čítať. Aby sme nedopadli ako tá slečna na Facebooku, alebo ako manželský pár- mladí taliani, ktorých som včera stretol na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Ukazujúc na Baziliku sa ma pýta mladý pán: " Prepáčte, toto je Panteon ?". Ako poznamenal vicerektor nášho seminára, keď som mu o tom pri večeri rozprával- toto už nie je náboženská nevzdelanosť, ale strata elementárnych znalostí. Máme byť na čo hrdí, len na to nezabudnime.

Pozdrav z Ríma

Je pre mňa veľkou radosťou, že po 2 roky trvajúcej pauze sa môžem znova ozvať aj týmto spôsobom. Vzhľadom na to, že vo svojich štúdiách teológie pokračujem v Ríme a momentálne bývam v Medzinárodnom seminári Sedes Sapientiae, sa môžem vrátiť k blogovaniu. O čom ? To ešte neviem, som si však istý, že Cirkev nemôže ignorovať tieto moderné komunikačné technológie. II. Vatikánsky koncil, ktorého 50. výročie si pripomíname chcel pripomenúť najmä toto. Aby Cirkev kráčala s dobou a vývojom. Dobrým vzorom nám môže byť katolícka Cirkev v USA, ktorá v mnohom predbehla svoju dobu. Známe sú hlavne televízne populárne prednášky biskupa Fultona Sheena, ktorého proces blahorečenia teraz prebieha, či blogy kardinála Dolana, arcibiskupa New Yorku, ako aj mnohých iných. Netreba ísť ani tak ďaleko a zistíme, že pred viac ako týždňom začal blogovať aj kardinál Dominik Duka, arcibiskup Prahy.
Nuž, aby sa to nepreháňalo, nateraz toľko.
Do skorého písania !

Svetové dni mládeže Madrid 2011 1.

Pred pár týždňami skončili v Španielskom Madride, svetové dni mládeže, ktorých zakladateľom je bl. pápež Ján Pavol II. V horúcom Španielsku sa zišli približne 2 milióny mladých ľudí, aby tu spoločne oslavovali Boha modlitbou a zároveň vzdali úctu Kristovmu námestníkovi, Pápežovi Benediktovi XVI., ktorí niektorým modlitbám a sláveniam sám predsedal.

Zo Slovenska sa taktiež vybrali tisíce mladých, aby strávili prv takmer týždeň v niektorej z takmer 100 španielskych diecéz a potom sa všetci spolu stretli v hlavnom meste krajiny. Dlhá cesta ponúkala mnoho možností návštevy významných historických a pútnickych miest. Takými boli napríklad Ars, Lurdy, Zaragoza. Po dlhom váhaní som sa ja sám pridal k skupine mladých študentov z Prahy v spoločenstve kňazov pápežskej prelatúry Opus Dei. Do Madridu sme dorazili krátko po príchode Sv. Otca a vzhľadom na to, že som bol akreditovaný ako fotograf som si vybavil potrebné povolenia a preukazy a tak som mohol sledovať návštevu z neustálej relatívnej blízkosti. Najmä cez modlitbovú vigíliu a nedeľnú sv. omšu, kde bolo takmer 2 milióny veriacich, bolo nemožné vidieť Benedikta XVI. väčšine ani ako len maličkú bodku v diaľke. Na sledovanie slúžilo množstvo veľkých LCD panelov. Napriek neprajným novinárom, najmä na Slovensku, ktorí miesto tejto veľkolepej oslavy Boha propagovali niekoľko tisíc (asi 4) nešťastných ľudí, ktorí vylievali na pútnikov aj výkaly, bola atmosféra naozaj veľkolepá. K protestom ich údajne viedli vysoké náklady na návštevu hlavy katolíckej Cirkvi. Skutočnosť bola nakoniec taká, ž čistý zisk španielskej vlády z tejto akcie činil asi 100 miliónov eur. K asi 6 miliónom obyvateľov Madridu pribudlo asi 2 milióny pútnikov, čo bolo naozaj úžasné. V centre mesta ste stretli len a jedine skandujúcu mládež pokrikmi "Benedikto", alebo "Esta es la Chuven tu del Papa- toto je pápežova mládež". Možno keby zmienení novinári zažili túto atmosféru na vlastnej koži, bolo by im trápne také správy vysielať. Pontifik v piatok predsedal stretnutiu so zasvätenými osobami v kláštore Escorial, či modlitbe krížovej cesty s veľkými sochami, znázorňujúcimi jednotlivé zastavenia, typické pre túto krajinu. V sobotu ráno prejavil Kristov námestník starostlivosť o duchovné povolania, keď pre 4 000 bohoslovcov, medzi ktorými som bol aj ja slúžil slávnostnú bohoslužbu v katedrále Panny Márie Almudena. Večer sa na vlastnú žiadosť stretol s tými, ktorý kvôli zdraviu sa nemôžu s ním modliť- chorými na lôžkach. Bohatý program 84 ročnej hlavy katolíckej Cirkvi, musel byť naozaj duchovne veľmi obohacujúci, lebo fyzicky zaťažkávajúcu úlohu zvládal skvele, hoci boli zjavné známky toho, že už to nie je ako na začiatku.

Dažde v Španielsku nie sú zvyčajné a miestny obyvatelia si presne pamätajú dátumy, kedy naposledy pršalo. Výnimku v období sucha zaznamenala práve sobotňajšia modlitbová vigília. Kým poobede striekali v horúčave na pútnikov požiarne autá, večer sa o ochladenie postarala príroda sama. Búrka prepukla naplno, počas príhovoru Benedikta XVI. Ja som patril medzi šťastlivcov a tieto udalosti som sledoval asi 200m od oltára na LCD monitore v stane pre novinárov. Po výzve na modlitbu za to, aby prestalo pršať, fascinujúco asi do 2 minút ustal lejak, vietor sa zmiernil. Po tom, čo sa Sv. Otec prezliekol do liturgického rúcha, viac ako miliónový dav veriacich začal v hrobovej tichosti adorovať Krista v Najsvätejšej sviatosti Oltárnej. Ticho bolo fascinujúce, chvíľami som mal pocit, že by bolo počuť, aj keby spadol špendlík, človeku behal mráz po chrbte a cítil, že modlitba nie je hocičo. Je to rozhovor s milujúcim Bohom, ktorý nás počuje a vypočuje. Adoráciu zakončil Sv. Otec eucharistickým požehnaním. Akoby pozdrav z neba, po uložené eucharistie začalo jemne poprchávať.

Pútnici sa v neskorých nočných hodinách pobrali do svojich spacákov a státisíce ich nocovalo priamo na letisku. Tu, pri modlitbe a oddychu, očakávali nedeľnú liturgiu, ktorá je centrom života každého kresťana. Tu človeku naozaj napadajú slová sv. Augustína: " Pre vás som biskup, s vami som kresťan". Pápež, hlava Cirkvi, nešetrila sily a energiu a bola tu s nami, aby mohla byť spolu s nami kresťanom a prinášať Kristovu obetu. Tá vyvrcholila slávnostnou svätou omšou, pred ktorou Pápež za zvuku hymny svetových dní prechádzal medzi davom 2 miliónov ľudí vo svojom papamobile. Po prezlečení do liturgického odevu ho pri oltári vítalo okrem obrovského množstva veriacich, asi 800 biskupov, 30 kardinálov a 18 000 kňazov. Na záver tejto úžasnej oslavy Viery, oznámil, že ďalšie stretnutie sa uskutoční už výnimočne o 2 a nie 3 roky v brazílskom Rio de Janeiro. Je to kvôli tomu, aby sa termín nekryl s futbalovými majstrovstvami sveta, ktoré sa tu budú konať práve o 3 roky. V duchu naplnený slovami hesla týchto svetových dní "upevnení vo viere", sme sa v pondelok začali vracať postupne domov. Cestou sme navštívili ešte mariánske pútne miesta, Torreciudad a Lurdy. Tak sme si vyprosovali od Prostrednice všetkých milostí, ešte hlbšiu a neochvejnejšiu vieru v Ježiša, aby sme mohli byť Soľou i Svetlom pre svojich blížnych.

Ľubomír Urbančok,

Seminarista 1.ročníka, bratislavská arcidiecéza

Svetové dni mládeže Madrid 2011 2.

18.8.2011, 19:00, Zaragoza- Madrid

Včera sa mi podarilo na môj blog lubophoto.blogspot.com zverejniť aspoň časť mojich zápisov, počas prestvávky na benzínovej pumbe pred Barcelonou. Káva stále drahá. Nanuky tiež. Viac a viac teplo. Spolu s počasím sa otepľujú aj rezne na ktorých už frčím druhý deň. Ešte nečakám že nás čakajú španielske špeciality. V čase písania týchto riadkov už menia od tepla aj farby a v žalúdku sa mi rozkladá Paella v pivnom náleve.

Cestou sme sa zastavili v Barcelone, kde sme si chceli prezrieť kostol Svätej rodiny, Sagrada Familia. Kvôli dlhému zástupu záujemcov o prehliadku, sme si kostol obzreli len z vonkajšej časti. Pre záujemcov, vstupné sa pohybuje okolo 15 eur a je využité na dostavbu vonkajšej časti kostola, ktorá sa robí výlučne z finančných darov a potrvá ešte asi 20 rokov. Vnútro kostola bolo vysvätené počas vlaňajšej návštevy pápeža Benedikta XVI. 8. novembra. Návrh na stavbu kostola bol zadaný v roku 1862 ?, základný kameň bol posvätený 19.3.1886 ? Kostol sa preslávil vďaka architektovi Antoniovi Gaudí. Časom by som rád venoval stavbe tohto kostola a jej najvýznamnejšiemu architektovi osobitný blog. Momentálne prebieha proces jeho blahorečenia.

Od Sagrady Familia sme sa vybrali k pobrežiu, kde sme sa zdržali v nákupnom ceste a tunajších reštauráciách a dali si zmrzlinu :-)

Večer sme dorazili do Zaragozy. Názov mesta pochádza z mena cisára Augusta, ktorý tu bol údajne okolo roku 20 p.n.l. Bývali sme u veľkej rodiny, ktorá je príbuzná jednému z kňazov, pôsobiacich v centre Opus Dei v Prahe. Napriek tomu, že Pán domu je vrchným sudcom regiónu, bol na dané pomery dom naozaj skromný a boli k nám veľmi pohostinný. Čakala nás tu vynikajúca večera, vychladené nápoje s bazénom, čo zvlášť ocenili mladší účastníci našej cesty. Po osviežení sme pozerali na veľkom projektore zápas Barcelona- Madrid, finála Španielskej futbalovej ligy. Zázračným pôsobením Messiho, ktorý sem priletel myslím od hviezdy Q7A bol výsledok zápasu 3:2. Kvôli horúčavám tu začína zvyčajne futbal okolo 22:00 a teda do postele sa dostávame až okolo 2, čo je pokiaľ si pamútám na svoju cestu do Valencie normálny čas, ešte aj pre deti.

V noci sme prespali búrku a dážď, posledná tu bola pred mesiacom. Zrážky tu nie sú bežné a tak si miestny obyvatelia pamútajú presné dátumy, kedy tu naposledy pršalo. Ráno sme sa po raňajkách pobrali do centra, kde sme v bazilike svätej Engrácie mali sv. omšu. Táto svätica žila za cisára Diokleciána. Vtedy je známe rozsiahle prenasledovanie kresťanov a teda aj tento kostol je okrem jej pamiatky postavený aj pamiatke mučeníkov pre vieru. Pôvodný kostol bol koncom 18 storočia zbúraný a vďaka archeológom sú badateľné už len malé pozostatky. Navštívili sme aj prekrásnu katedrálu Zaragozského arcibiskupa s vežou, ktorú dal postaviť protipápež Benedikt XIII. . Neďaleko nej kňazský seminár sv. Karola Boromejského s rovnomenným kostolom, ktorý predtým patril jezuitom a ako je známe, pobýval v ňom Sv. Josemária Esrivá. Odtiaľ naša prechádzka centrom metsa viedla k mohutnému kostolu Panny Márie Del Pilar. Vedľa nej sa nachádza najväčšía rieka v Španielsku, ktorá pripomína väčší potok. Na tomto mieste sa údajne počas svojej cesty do Španielska zastavil so svojimi spoločníkmi apoštol Jakub. Modlil sa tu veľmi zúfalý, že je to ľud tvrdého srdca, neschopný prijať vieru, keď sa im zjavila Panna Mária, ktorá ešte bola živá vo Svätej Zemi. Tá mu povedala že vieru v Krista príjmu a zachovajú do konca sveta. Na znamenie toho mu dala stĺp, ktorý je so socho Panny Márie umiestnený v kostole. Počas obliehania Španielska moslimami, ovplyvnili aj utnajšiu architektúru a z mnohých kostolov urobili mešity, avšak kostol Del Pilar rešpektovali.

Po prehliadke sme si dali skvelý obed v podobe Paelli, okúpali sa v bazéne, zbalili a už cestujeme do Madridu. Tam nás už očakáva Pápež Benedikt a my sa už na neho tešíme. Ráno sa budem snažiť dostať do Press Centra, vybaviť si fotografickú akreditáciu a absolvovať návštevu pápeža v jeho pätách.