18.8.2011, 19:00, Zaragoza- Madrid
Včera sa mi podarilo na môj blog lubophoto.blogspot.com zverejniť aspoň časť mojich zápisov, počas prestvávky na benzínovej pumbe pred Barcelonou. Káva stále drahá. Nanuky tiež. Viac a viac teplo. Spolu s počasím sa otepľujú aj rezne na ktorých už frčím druhý deň. Ešte nečakám že nás čakajú španielske špeciality. V čase písania týchto riadkov už menia od tepla aj farby a v žalúdku sa mi rozkladá Paella v pivnom náleve.
Cestou sme sa zastavili v Barcelone, kde sme si chceli prezrieť kostol Svätej rodiny, Sagrada Familia. Kvôli dlhému zástupu záujemcov o prehliadku, sme si kostol obzreli len z vonkajšej časti. Pre záujemcov, vstupné sa pohybuje okolo 15 eur a je využité na dostavbu vonkajšej časti kostola, ktorá sa robí výlučne z finančných darov a potrvá ešte asi 20 rokov. Vnútro kostola bolo vysvätené počas vlaňajšej návštevy pápeža Benedikta XVI. 8. novembra. Návrh na stavbu kostola bol zadaný v roku 1862 ?, základný kameň bol posvätený 19.3.1886 ? Kostol sa preslávil vďaka architektovi Antoniovi Gaudí. Časom by som rád venoval stavbe tohto kostola a jej najvýznamnejšiemu architektovi osobitný blog. Momentálne prebieha proces jeho blahorečenia.
Od Sagrady Familia sme sa vybrali k pobrežiu, kde sme sa zdržali v nákupnom ceste a tunajších reštauráciách a dali si zmrzlinu :-)
Večer sme dorazili do Zaragozy. Názov mesta pochádza z mena cisára Augusta, ktorý tu bol údajne okolo roku 20 p.n.l. Bývali sme u veľkej rodiny, ktorá je príbuzná jednému z kňazov, pôsobiacich v centre Opus Dei v Prahe. Napriek tomu, že Pán domu je vrchným sudcom regiónu, bol na dané pomery dom naozaj skromný a boli k nám veľmi pohostinný. Čakala nás tu vynikajúca večera, vychladené nápoje s bazénom, čo zvlášť ocenili mladší účastníci našej cesty. Po osviežení sme pozerali na veľkom projektore zápas Barcelona- Madrid, finála Španielskej futbalovej ligy. Zázračným pôsobením Messiho, ktorý sem priletel myslím od hviezdy Q7A bol výsledok zápasu 3:2. Kvôli horúčavám tu začína zvyčajne futbal okolo 22:00 a teda do postele sa dostávame až okolo 2, čo je pokiaľ si pamútám na svoju cestu do Valencie normálny čas, ešte aj pre deti.
V noci sme prespali búrku a dážď, posledná tu bola pred mesiacom. Zrážky tu nie sú bežné a tak si miestny obyvatelia pamútajú presné dátumy, kedy tu naposledy pršalo. Ráno sme sa po raňajkách pobrali do centra, kde sme v bazilike svätej Engrácie mali sv. omšu. Táto svätica žila za cisára Diokleciána. Vtedy je známe rozsiahle prenasledovanie kresťanov a teda aj tento kostol je okrem jej pamiatky postavený aj pamiatke mučeníkov pre vieru. Pôvodný kostol bol koncom 18 storočia zbúraný a vďaka archeológom sú badateľné už len malé pozostatky. Navštívili sme aj prekrásnu katedrálu Zaragozského arcibiskupa s vežou, ktorú dal postaviť protipápež Benedikt XIII. . Neďaleko nej kňazský seminár sv. Karola Boromejského s rovnomenným kostolom, ktorý predtým patril jezuitom a ako je známe, pobýval v ňom Sv. Josemária Esrivá. Odtiaľ naša prechádzka centrom metsa viedla k mohutnému kostolu Panny Márie Del Pilar. Vedľa nej sa nachádza najväčšía rieka v Španielsku, ktorá pripomína väčší potok. Na tomto mieste sa údajne počas svojej cesty do Španielska zastavil so svojimi spoločníkmi apoštol Jakub. Modlil sa tu veľmi zúfalý, že je to ľud tvrdého srdca, neschopný prijať vieru, keď sa im zjavila Panna Mária, ktorá ešte bola živá vo Svätej Zemi. Tá mu povedala že vieru v Krista príjmu a zachovajú do konca sveta. Na znamenie toho mu dala stĺp, ktorý je so socho Panny Márie umiestnený v kostole. Počas obliehania Španielska moslimami, ovplyvnili aj utnajšiu architektúru a z mnohých kostolov urobili mešity, avšak kostol Del Pilar rešpektovali.
Po prehliadke sme si dali skvelý obed v podobe Paelli, okúpali sa v bazéne, zbalili a už cestujeme do Madridu. Tam nás už očakáva Pápež Benedikt a my sa už na neho tešíme. Ráno sa budem snažiť dostať do Press Centra, vybaviť si fotografickú akreditáciu a absolvovať návštevu pápeža v jeho pätách.
