Spomienka na P. Karola Ďurčeka SJ

Prešli takmer dva týždne čo sme sa naposledy rozlúčili s Pátrom Karolom Ďurčekom, kňazom Spoločnosti Ježišovej. Rád by som si ho aj touto formou trošku pripomenul a po dlhšom čase prispel na blog. Myslím si, že spomienka na P. Karola bude tá najsprávnejšia...

Je horúci letný deň, okolo 7 augusta 2006. Sedím v rýchliku a cestujem na hvezdáreň do Hlohovca. Najprv mi robí spoločnosť kňaz, študujúci v Ríme, neskôr vyťahujem knižku. Tento krát je to knižka z pera kardinála Korca, “ Od barbarskej noci”. Sleduje v nej dianie od noci z 13/14 apríla 1950, kedy komunistický režim vzal do väzby všetkých rehoľníkov na Slovensku. Medzi nimi boli aj jezuita Ján Korec a jeho priateľ Karol Ďurček. Prvého z nich tajne vysvätili za kňaza a krátko potom za biskupa. Druhý, P. Karol Ďurček začal študovať matematiku a fyziku, popri čom tajne študoval teológiu. Kňazskú vysviacku prijal tajne 27.4.1959 z rúk tajného biskupa a jezuitu, Jána Korca. Necelý rok potom bol zaistený a vo vykonštruovanom procese spolu s Korcom a ďalšími jezuitami uväznený.

Neskôr, v roku 1969 sprevádzal biskupa Korca a pôsobil v spolupráci s ním v podzemnej Cirkvi až po pád totality. Neskôr pôsobil či už ako predstavený komunít jezuitov, ale najmä ako vyučujúci. Prednášal teologické disciplíny i filozofiu. Ešte niekoľko mesiacov pred svojou smrťou každý týždeň navštevoval Ústav pamäti národa, kde skúmal spisy o väznených jezuitoch.

Filozofický a fyzikálny pohľad na Vesmír

Niekoľko mesiacov po tom, čo som čítal knižku o barbarskej noci, som sa spriatelil s jezuitom Lackom Šulíkom a približne v tom istom čase sa mi dostala do rúk kniha: “ Filozofický a fyzikálny pohľad na Vesmír” od jezuitov Rojku a Ďurčeka. Tak sa stalo, že som vďaka Lackovi spoznal najprv p. Rojku a neskôr P. Ďurčeka. Vždy, keď som mal cestu cez Bratislavu, som sa tešil na návštevu u jezuitov. Najmä pri obede som potom mal možnosť často stretávať P. Rojku i Ďurčeka a pri jedle sa s nimi rozprávať o novinkách vo výskume vesmíru a o filozofických názoroch, ako to vlastne s tým Pánom Bohom je.

Páter Ďurček vždy veľmi pozorne počúval a sa veľmi zvedavo pýtal. Mal veľký zmysel pre inteligentný humor. Napriek svojmu vysokému veku bol veľmi vitálny. Študenti z teologickej fakulty na neho radi spomínali, lebo mnohí dostali skúšky z kozmológie práve vďaka nemu a jeho dobrote. Napriek tomu, že v živote zažil mnoho ťažkého a aj vykonal veľa cenného, skôr viac počúval ako rozprával. Skôr som sa od neho niečo dozvedel len keď som cielene kládol otázky.

Naposledy som ho stretol krátko pred Vianocami. Už slabší, vykračoval ako vždy nenápadne na obed do školastikátu jezuitov.

O jeho smrti som sa dozvedel o deň neskôr v deň mojich narodenín. S veľkým smútkom som myslel na to, že už nikdy nebudem sedieť s ním pri jedle. Už ho nikdy neuvidím kráčať po hlavnom námestí. Už zostávajú len spomienky a kniha s venovaním.

Jeho telo sa premieňa na popol, no jeho duša je už tam, kde celý život smerovala a velebí Stvoriteľa možno aj slovami žalmu 8:

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš, *
a syn človeka, že sa ho ujímaš? —

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, †
slávou a cťou si ho ovenčil *
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Zatmenie Slnka - luxusný výlet úzkej skupiny vedcov ?

Slnečná fyzika určite nepatrí medzi málo nákladné vedecké disciplíny. Okrem drahých, špeciálnych ďalekohľadov, či kozmických ďalekohľadov nie je lacným špásom ani výskum slnečnej koróny. Hoci slnečnú korónu môžeme pozorovať na niekoľkých miestach sveta aj pomocou tzv. slnečného koronografu, tieto pozorovania nám neposkytujú plné uspokojenie a tak astronómovia z času na čas zbalia svoje prístroje a kvôli niekoľkým sekundám, či minútam cestujú tisícky kilometrov. To všetko preto, aby priložili kúsok skladačky do obrázku Puzzle o tzv. slnečnej koróne, čo je časť slnečnej atmosféry.

História

Slnečné zatmenia patria medzi známy úkaz už niekoľko tisícročí. Pozorovali ich už staroveké civilizácie dávno pred začiatkom nášho letopočtu. Spätné spočítanie zatmení Slnka môže mať významné historické konzekvencie v súvislosti s naviazaním rôznych historických kalendárov. Úplné zatmenie Slnka je napríklad historicky zaznamenané 10.5. 2087 pr. Kr. a dáva prepojenie na možný meteorický impakt v Indickom oceáne. Zatmenie Slnka 15.6.763 pr. Kr. spomínané v Asýrskych prameňoch je dôležitým pre chronológiu antického orientu. Už v týchto časoch si uvedomovali starovekí astronómovia približné príčiny zatmení. Častokrát boli spájané ako božské znamenia, vyvolávali strach, ale dokonca aj pokoj. O tom svedčí zápis Herodotosa, kde zmieňuje predpoveď zatmenia Slnka od Tháleta z Milétu. Toto zatmenie nastalo na začiatku vojny medzi Médmi a Lýdyjčanmi. Vojaci oboch strán neskôr vojnu ukončili a deklarovali mier ako výsledok zatmenia.

SAROS

Periodicita zatmení sa počíta v cykloch tzv. SAROS. Cyklus SAROS sa skladá z 223 synodických mesiacov (doba obehu mesiaca okolo Zeme) čo je 6858.3213 dní= 18 rokov 11 a 1/3 dňa. 1 séria Saros obsahuje asi 70 zatmení Slnka. Celý tento cyklus je zaujímavý tým, že zatmenia nastávajú zhruba v rovnakom čase roka a majú približne rovnaké parametre. Obsahujú rôzne druhy zatmení, od čiastočných až po úplné a vždy začínajú čiastočnými zatmeniami. Cyklus SAROS poznali už Chaldejci, starí babylonskír astronómovia niekoľko storočí pred Kristom. Neskôr ho nachádzame u Hipparchosa a Claudiusa Ptolemaia. Sumerské - babylonské slovo „šár“ bolo jedným z mezopotamských jednotiek miery a malo hodnotu 3600, čo je o niečo viac ako polovica z 6858 dní. Názov SAROS ale „kodifikoval“ Edmund Halley v roku 1691. Výraz tohto slova má pôvod – je prebratý z byzantského slova Suda, čo bol byzantský lexikón z 10-11 storočia. Samotný význam slova Souda je zo starej gréčtiny opevnenie, resp. pevnosť.

Zatmenie všetkých zatmení

Čo sa týka vedeckého prínosu zatmenia, asi za najvýznamnejšie možno označiť úplné zatmenie Slnka 29.5.1919. Vedecké výsledky tohto zatmenia znamenali prevrat v celej fyzike. Otvorili nové dimenzie poznávania a nazerania na svet i jeho vznik. Totiž potvrdili teóriu z roku 1915, ktorú publikoval dovtedy nie až tak známy človek, Albert Einstein. Ako poznamenáva autor jedného z Einsteinových životopisov, odvtedy neubehol rok, čo by sa tento nemecký fyzik neobjavil aspoň raz na titulke niektorého zo známych časopisov, akými boli napríklad Time. Keďže vojnová situácia bola napätá, príprava vedeckej expedície a oboznámenie sa s Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity publikovanej v roku 1915 nebolo jednoduché. Avšak známemu mladému pozorovateľovi a riaditeľovi observatória Cambridge, Arthurovi Edinghton sa podarilo vybaviť korešpondenciu s Albertom Einsteinom a zorganizovať expedíciu za pozorovaním. Dostali 100 libier na technické zabezpečenie expedície a 1 000 libier na cestu. V spolupráci Oxfordskej univerzity, observatória Greenwich a Cambridge zorganizovali dve výpravy pozdĺž pásu totality. Jedna pod vedením Arthura Edingtona sa vybrala na Španielsku Guineu, pri západnom pobreží afriky. Druhá do Sobralu neďaleko Brazílie. K pozorovaniu využili obe expedície dva 10 palcové ďalekohľady s ohniskovou vzdialenosťou 3,5m. V Afrike bolo veľmi zlé počasie a obloha sa vyjasnila krátko pred zatmením, tesne po daždi. V Brazílií komplikovali expedíciu technické problémy. Prístroje zaostrili v noci pomocou hviezdnej oblohy, avšak nárastom teploty po východe Slnka im začal tepelne pracovať tubus a snímky neboli dostatočne ostré. Výsledky expedície boli prezentované na zasadaní Britskej kráľovskej astronomickej spoločnosti 6.11.1919. Podľa Einsteinovej teórie bola predpovedaná odchýlka 1.74 arcsec, podľa Newtonovej 0.87 arcsec. Expedícia v Afrike namerala hodnotu 1.61+- 0.40 arcsec, v Brazílií 1.98 +- 0.16 arcsec. Avšak realita, ako to už občas býva, je niekde inde. Podľa práce, ktorú Arthur Edinghton publikoval nám môže prísť toto meranie ako zbožné želanie a možno ho označiť skôr za jeho cielený výmysel. Skutočne relevantné merania, ktoré nespochybniteľne potvrdzujú Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity boli získané až o niekoľko rokov neskôr. To už bol ale Albert Einstein vďaka Edinghtonovi dávno známy. Aké ciele však viedli Edingtona k publikácií „vydekorovaných“ meraní ?

Zatmenie Slnka 1.8.2008 pod slovenským drobnohľadom

Prvý augustový deň v roku 2008 sa Mesiac znovu rozhodol vstúpiť medzi dráhu Zeme a Slnka a teda nastalo zatmenie Slnka. Mnohí našinci sa ho vybrali pozorovať, keďže tento krát nebolo potrebné cestovať na nejaké exotické miesto. Stačilo sadnúť na vlak a vystúpiť z neho v Novosibirsku. Tam zamierila aj expedícia z hvezdárne v Úpice, kým expedícia Dr. Vojtecha Rušina z Asú SAV zamierila do Mongolska. Časový rozdiel medzi Ruskom a Mongolskom, teda rozdiel času v ktorom nastalo zatmenie na týchto dvoch miestach dával dobré predpoklady na pozorovanie rýchlych javov v slnečnej koróne. Aj popisovaniu týchto javov sa venuje práca zmieneného Dr. Rušina v The astrophysical journal, kde publikuje vedecké výsledky z tohto zatmenia. K dosiahnutiu zaujímavých výsledkov veľmi napomáha metóda spracovania obrazu od Prof. Miroslava Druckmullera, českého matematika. Ten vyvinul unikátnu metódu spracovania obrazu a vyvinul pre ňu špeciálny software. Tento vynález je taký unikátny, že Prof. Druckmuller ním zaujal svetové špičky v oblasti výskumu slnečných zatmení. Pri ohniskovej vzdialenosti ďalekohľadu 1250mm a priemere 105 sa im podarilo vďaka kvalitnému spracovaniu obrazu dosiahnuť rozlíšenie asi 1´´, čo zodpovedá asi 700km na slnečnom povrchu. Je to porovnateľné s výsledkami publikovanými v práci Nesmyanovich (1974), ktorý publikoval výsledky zo zatmenia v roku 1968, získané z ďalekohľadu s ohniskom 10m. Taktiež sú výsledky v tomto rozlíšení porovnateľné s výsledkami publikovanými autormi November and Koutchy (1996), ktorý sa dostali pod rozlíšenie 1´´ za použitia 3,6m (priemer) kanadsko-francúzsko-hawajského ďalekohľadu pri zatmení v roku 1996, čo je najväčší ďalekohľad, aký kedy bol použitý pri pozorovaní slnečnej koróny počas zatmenia.

Zatmenie Slnka 22.7.2009

Zatmenie Slnka 22.7.2009 bolo najdlhším úplným zatmením v 21. Storočí. Najdlhšie totalita dosiahla dĺžku 6 minút 39 sekúnd ( Espenak, Anderson 2009). Toto zatmenie bolo zaujímavé aj šírkou pásu totality, ktorý dosiahol až 205 kilometrov. Predpokladalo sa, že zatmenie bude patriť asi medzi najpozorovanejšie v dejinách, keďže pás totality prechádzal husto obývanými časťami Zeme. Prechádzal aj cez najľudnatejšiu krajinu sveta Čínu, kde boli pre nás ideálne finančné podmienky vycestovať na jeho pozorovanie. V Číne križoval pás zatmenia aj najväčšie mesto Číny, Shanghai (približne 18.7 miliona obyvateľov), ktoré sa nachádzalo 66 kilometrov severne od centrálnej línie zatmenia. Zatmenie malo tu dĺžku okolo 5 minút. Toto zatmenie bolo 37.me zatmenie známej série SAROS 136 (ako aj zatmenie 29.5.1919) (Van den Bergh 1955). Táto séria začala čiastočným nevýrazným zatmením na pobreží Antarktídy 14.6.1360. Po ďalších 7 čiastočných zatmeniach nastalo prvé úplné zatmenie 8.9.1504. Táto séria SAROS skončí čiastočným zatmením 30.7.2622, čo bude 72. Zatmenie tejto série.

Dobré pozorovacie podmienky, relatívne dobrá šanca na počasie v Číne (50:50) prilákali naozaj mnohých astronómov, ale i turistov. Hoteli v Shanghai boli plné astronómov a v najväčšom meste Číny stretnúť človeka nosiaceho tričko o zatmení Slnka nebol problém. Zo Slovenska sa tiež vydalo niekoľko expedícií neďaleko Shanghaia, a zorganizovala sa aj veľká skupina turistov z astronomického ústavu SAV. Expedícia mňa a Ferka Erbena zo Slovenského zväzu astronómov amatérov s ďalšími štyrmi nadšencami viedla tiež neďaleko Shanghaia. Expedícia známeho cestovateľa a pozorovateľa slnečných zatmení z Astronomického ústavu SAV, Dr. Vojtecha Rušina sa vybrala pozorovať zatmenie na Marshalove ostrovy v Tichom oceáne. Na rozdiel od väčšiny pozorovateľov mala šťastie, keďže rozľahlú čínu sužovali mračná a dažde a tak sa vysokokvalitné zábery slnečnej koróny v oblasti, kde veda v niektorých oblastiach starý kontinent dávno predbehla nekonali . Najbližšia vhodná možnosť na reparát, kde už bude možné využiť skúsenosti z príprav zatmenia v Číne bude zatmenie Slnka 13.11.2012 v Austrálii a v oblasti tichého oceánu. Dovtedy nám ostáva čas nájsť štedrých sponzorov, aby sme sa mohli pokúsiť získať vedecké výsledky z “prvého radu” tohto unikátneho predstavenia a priblížiť sa bližšie k skutočnostiam, ktoré si zatiaľ nevieme vysvetliť o najvyššej vrstve atmosféry našej životodarnej hviezdy, Slnka…

Ľubomír Urbančok

(študent fyziky na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Praje)

Tmárska Cirkev v ranom novoveku

Presne pred mesiacom som mal tú možnosť zúčastniť sa historickej konferencie o rehoľných rádoch v ranom novoveku. Konferenciu organizoval Historický ústav Akadémie věd České republiky v kláštore Paulánov vo Vranove u Brna. Okrem nostalgických spomienok na moju detskú lásku (históriu) ma sem doviedol aj aktuálny záujem o históriu vedy. Znovu som mal možnosť pozorovať, aký mala Katolícka cirkev veľký vplyv a akú dôležitú úlohu hrala v budovaní našej civilizácie.

Niekoľko desiatok historikov sa zišlo na konferencií. Nosným cieľom bolo vyzdvihnúť kariérny rast jednotlivca a jeho vplyv na celý rád. Keďže sa jednalo o obdobie raného novoveku, hlavnú úlohu hral rád jezuitov.Hoci sa jedná o relatívne mladý rehoľný rád, skúmanie ich histórie (a najmä histórie členov) je naozaj náročné. Tak ako tomu bolo už za čias jeho zakladateľa sv. Ignáca z Lyoly, vstupovali do rádu či už vzdelaní ľudia z predošlých štúdií, alebo sa venovali aj ďalším, nie len teologickým štúdiám po vstupe. Keďže sa hodnotil najmä kariérny postup jednotlivcov, bolo zaujímavé sledovať rôzne záujmy a úroveň vzdelanosti dotyčných rehoľníkov. Je dobre známe že jezuiti sa dostávajú do Prahy už za života svojho zakladateľa svätého Ignáca (1555). Jezuiti sa rozmáhali ako v Prahe tak aj vo svete, zakladali najmä školy, ale i internáty. V Prahe vznikol obrovský komplex, známe Klementinum. Tu zakladajú prvú jezuitskú kolej v Čechách v roku 1556 a od roku 1622 dostávajú do správy Univerzitu Karlovu. Tento neuveriteľný komplex sa rozprestiera na rozlohe 2 hektáre a na jeho výstavbe sa podielali významní architekti a umelci ako napr. Giovanni Domenico Orsi, Kilián Ignác Dientzenhofer, Ignác Raab Vzniká tu okrem iného astronomické observatórium. Medzi významné klemetínske osobnosti patria ľudia ako Bernard Bolzano, či Pavol Jozef Šafárik, alebo aj jej samotný zakladateľ, súčasník svätého Ignáca, svätý Peter Canisius.Veľmi zaujímavý bol príspevok pani Aleny Bočkovej, ktorá hovorila o jezuitovi Maximiliánovi Wietrovskom. Ten mnohokrát obchádzal pravidlá rádu a napríklad na štúdiá do Ríma sa pýtal samotného generála. Ten mu ochotne odpisuje, že je to v kompetencii provinciálneho ministra. Wietrovský sa dostavil do Ríma na generalát, bez poverenia českého provinciála a zaskočený generál posiela dopis provinciálnemu ministrovi, že Wietrovský docestoval zdravý, a síce nemá povolenie provinciála, ale snáď čoskoro príde . Neskôr sa stáva predstaveným (superiorom) jezuitského domu na Svatej hore. Tu žiada povolenie od samotného generála, aby si mohol kúpiť hodiny. Generál mu to dovoľuje, ale podčiarkuje že najdôležitejším aspektom jezuitského života je chudoba.V roku 1707 sa jezuiti v Klatovách podujímajú starostlivosti o Cigáňov. Tí sa tu nachádzali ilegálne, keďže v tom čase nebol cigáňom povolený vstup do Českého kráľovstva. Keďže neboli vzdelaní, jezuiti ich vyučovali náboženstvo. Po roku bolo všetkých celkovo 14 cigánov z kráľovstva vyhostených.Zaujímavé boli však aj príspevky iných rádov. Napríklad rehoľa Milosrdných bratov mala vo veľkej obľube botaniku, vďaka ktorej sa aj zadĺžili. Za požičané nakupovali tulipány a iné cibuľoviny pre výsadbu kvetov. Taktiež investovali značné finančné prostriedky do tvorby herbárov.Piaristi, na základe vôle svojho zakladateľa Jozefa Kalasanského zakladali v každom kláštore, ku ktorému patrilo gymnázium stavali povinne knižnicu a záhradu.
Ďalším zaujímavým rádom bol rád kresťanského rytierstva, ktorého členmi boli ženatí mužovia. Tí skladali 3 sľuby, avšak namiesto sľubu čistoty skladajú sľub manželskej čistoty.
Takmer trojdňová konferencia priniesla mnoho zaujímavých poznatkov. Pre mňa však bol najzaujímavejší postreh toho, akou značnou (až drvivou mierou) prispela katolícka Cirkev k budovaniu toho kde sa dnes nachádzame. Tu môžem len naplno súhlasiť s americkým historikom Thomasom Woodsom, ktorí v úvode svojej knihy “ How the Catholic Church built Western civilization ( Regnery publishing house, Inc., 2005)” : “ Pokiaľ ide o zosmiešňovanie a parodizovanie Cirkvi, neexistujú v médiách a populárnej kultúre prakticky žiadne medze... Byť odborníkom na stredovek musí byť frustrujúce: Keď pracujete usilovne a prinášate viac a viac dôkazov pre opak, stále každý verí, že celý stredovek bol intelektuálne a kultúrne pustý a že Cirkev nedokázala západu nič než represiu. “

Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov

Spomienka na Slovenský Zväz Astronómov Amatérov

Už je tomu 2 týždne, čo nám na Karlovej univerzite začal akademický rok a ja mám času stále menej a menej. Rád by som sa však vrátil k udalosti, ktorá sa udiala presne pred mesiacom. V Rimavskej Sobote sa uskutočnil seminár pri príležitosti 40. výročia vzniku Slovenského Zväzu Astronómov Amatérov. Táto organizácia vznikla 19.7.1970 z iniciatívy Ladislava Valacha, vtedajšieho riaditeľa hvezdárne v Hurbanove. Jej úmyslom bolo utvoriť združenie astronómov, ktorí nie sú len profesionálmi. Tí boli združení už v tedy jestvujúcej Slovenskej astronomickej spoločnosti.

Nebudem sa venovať jeho histórií (keďže mi je žiaľ nedostupná v dostatočnej kvalite). Nebudem sa venovať ani hodnoteniu súčasného stavu tejto organizácie. Rád by som si však zaspomínal na moje stretnutie s týmto združením amatérskych astronómov a niekoľkými myšlienkami sa vrátil aj k samotnému semináru.

Ja a SZAA

Astronómii som sa začal venovať v asi svojich 12 rokoch, keď som sa dostal na hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Vtedy už sídlilo na hvezdárni aj SZAA. Vtedajším predsedom bol Roman Piffl, sekretárom Pavol Rapavý (dodnes), ktorý je zároveň aj riaditeľom hvezdárne. Človek, ktorý môže za to, že teraz študujem na MFF UK v Prahe, fakulte na ktorej učil napríklad aj A. Einstein. Človek, vďaka ktorému sa mi podarilo mnoho vecí, o ktorých som ani nesníval, keď som si listoval encyklopédiu astronómie ako “malý chlapec”. Pavol Rapavý ( alebo ako ho dodnes volám “ujo Paľo”) robil zázemie pre každého nadšeného človeka. To bolo zrejme dôvodom, prečo SZAA sídlilo a sídli v Rimavskej Sobote a aj dôvodom častých návštev skupinky nadšených amatérov z Bratislavy. Medzi nimi bol aj Roman Piffl. Webová stránka SZAA bola veľmi živá, denne na ňu pribúdali zaujímavé informácie, fotografie od rôznych členov. Kométy, priblíženia nebeských telies, zábery slnečnej sústavy, Mesiaca, Slnka. V tejto atmosfére som rástol k pozorovateľskej astronómii, postavil si niekoľko ďalekohľadov (znova za pomoci P. Rapavého) vybudoval pozorovateľňu. V roku 2004 sa za nadšenia Romana Piffla, P. Rapavého a mnohých iných podarilo úspešne napozorovať vzácny úkaz- prechod Venuše pred slnečným diskom. Na oficiálnom celosvetovom posteri, boli z asi 12 najlepších záberov z celého sveta 2 zábery zhotovené od SZAA. Keď som dovŕšil v roku 2005 vek 15 rokov som sa mohol na základe stanov SZAA stať jej členom. Odpočítaval som dni, koľko mi ešte ostáva, aby som aj ja mohol patriť medzi pozorovateľóv, ktorých mená mali svoj “cveng” (napríklad P. Dubovský alias “Amigo”). Taktiež v tomto čase som si dokončil svoje vlastné ďalekohľady. Začal som pozorovať. Patril som medzi najaktívnejších pozorovateľov komét ( v svetovom merítku) i premenných hviezd ( u nás). Zväz zakúpil prv astronomickú CCD kameru, ktorú mi zapožičal, neskôr som mal požičanú vidlicovú montáž, rôzne ďalekohľady. Kameru s prestávkami využívam dodnes, mnohé z meraní, ktoré som s ňou zhotovil boli vedecky publikované. Kométy, premenné hviezdy, supernovy, extragalaktické novy. To všetko som vďaka nej mohol pozorovať. Využíval som ju aj počas svojej práce na hvezdárni v Hlohovci, kde sa mi podarilo urobiť vzácnu fotometriu symbiotickej hviezdy BF Cygni vo vzplanutí. Následne tento môj výskum ocenila európska komisia a bol som na týždennej stáží v Čile ( na ktorú zrejme čoskoro nadviažem vďaka vtedy získaným kontaktom, avšak na podstatne dlhšiu dobu ). Následne bol tento výskum ocenený vzácnym ocenením v USA, kde bol ocenený štvrtým miestom ( za rôzny vedné disciplíny bolo niekoľko ocenených) z pomedzi 1500 študentov, ako jeden z mála európskych projektov. Mohol by som pokračovať, ale je to zbytočné. Myslím si, že celý evolučný proces mojej lásky k vede a astrofyzike je jasný. Webová stránka SZAA už nefunguje, je nová, predseda sa zmenil. V Rimavskej Sobote je však riaditeľ stále ten istý. Nuž a teraz to už mám aj ja “trošku” ďalej do Rimavskej Soboty. Už je to miesto 40km asi 800km. Avšak viem, že kedykoľvek sa vrátim, vrátim sa rád. A keď som povedal A, musím povedať aj B.

Predstavte si “malého” 12 ročného chlapca, ktorého niečo zaujíma. Má veľa otázok, čo nemusí byť vždy príjemné a vhodné. Ujo Paľo bol mnohokrát zo mňa na nervy, neustále som ho bombardoval otázkami. V úzadí však bola jeho manželka Daniela Rapavá. Tá ho vždy akosi “umierňovala” a mnohému vďačím aj jej. Akosi trefne raz napísala do jedného článku, že nevedel čo zo mňa bude. Preto je akosi pravdou, že ešte stále pracujem na tom, aby zo mňa bol astronóm na ktorého bude právom hrdý. Zatiaľ mi neostáva nič iné, len takouto formou byť vďačný a ešte raz a nie naposledy povedať: “Ďakujem”. Za všetko i za rodinnp atmosféru. O 2 týžden sa vidíme snáď opäť !

PS: Na zmienenom seminári som označil za najrozumnejší výrok Martina Makúcha: “ Bez Pavla Rapavého by tu SZAA asi už dávno nebola”. Dovolím si ho trošku korigovať- Bez Pavla Rapavého a Danky Rapavej...

Ľubomír Urbančok, Praha

Locus Pietatis et Vitae

V dňoch 20-22.9.2010 sa v dedinke Vranov u Brna koná konferencia s názvom Locus Pietatis et Vitae. Témou konferencie sú rehoľné rády v ranom novoveku. Mal som tú česť a medzi váženými historikmi som sa zúčastnil konferencie. Koniec prvého dňa korunoval západ Slnka s takýmito nádhernými bočnými slnkami (venované Danke :-) )

PS: Najbližšie dni napíšem postrehy z konferencie

Netradičná návšteva

Čoskoro bude oslavovať SZAA 40. Výročie vzniku. Na Slovensku je množstvo miestnych organizácii. Na základe správ z internetu sa nám môže zdať, že sa jedná o takmer mŕtvu organizáciu, ale nie je tomu celkom tak. O tom som sa presvedčil aj počas krátkej dovolenky v slovenskom raji.

V nedeľu poobede som zbalil svoj batoh a z Hlohovca som sa vybral na pár dní do slovenského raja. Smeroval som tam spolu s priateľmi- študentmi zo spoločenstva mladých Slovákov v Prahe. Keďže som vedel, že budeme kúsok od Spišskej novej Vsi a že medzi mojimi priateľmi, ktorý so mnou cestovali je záujem o astronómiu veľký, nakontaktoval som sa na nášho dlhoročného priateľa pána Františka Sejúta. Ten nás prišiel navštíviť priamo do Čingova kde sme boli ubytovaní a priam ma zaskočil. Keďže bol bez auta, došiel nás až 7 km navštíviť pešo a tak sa nás snažil nájsť, medzi množstvom turistov.

Počas krátkej návštevy sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o fungovaní MO SZAA. Našich priateľov sme informovali o tom čo SZAA je a aké by mala zastávať pozície v dnešnom svete. Bolo veľmi zaujímavé sledovať názory nezainteresovaných, čo by od nás očakávali a akým spôsobom by sme sa im mali snažiť vedu priblížiť. Na rozlúčku sme sa nakoniec dohodli na návšteve pred odchodom priamo v SNV.

V Spišskej novej Vsi sme sa na vlastné oči presvedčili o nesmiernom entuziazme pána Sejúta a pani Slávky, tajomníčky MO SZAA. Pán Sejút nám zabezpečil trojhodinový, veľmi zaujímavý program. Na vlastné oči som znova videl to, čo aj po minulé roky. Jeho dobré vzťahy s miestnymi organizáciami, ako múzeum, či mestským úradom. Vďaka jeho synovi sa dokonca podarilo, aby MO SZAA malo vlastné priestory v centre mesta. Pozreli sme si výstavu v múzeu o planéte Zem, zábery z výstavy pri príležitosti roka astronómie, z verejných pozorovaní, či zabalenú výstavu o M.R. Štefánikovi, ktorý je aj mne aj p. Sejútovi veľmi blízky. Naši hostitelia boli naozaj veľmi pohostinní a rozhovor o SZAA sme ukončili v miestnej kaviarni. Na záver mi nezostáva nič iné, než za všetko sa poďakovať a priať si aby takýchto nadšencov bolo na Slovensku čo najviac.

PS: Článoček bol napísaný na www.szaa.org. Avšak ako je naznačené v úvode, SZAA je žiaľ už v súčasnosti minimálne čo sa týka najvyšších štruktúr mŕtva inštitúcia a preto nedošlo k jeho publikovaniu na pôvodne zamýšľanom mieste...

Spiš I

Prinášam tentokrát farebný záber z krátkeho výletu v slovenskom raji. Snímka vznikla počas prvého dňa výletu, presúvajúc sa večer z Kláštoriska do chaty v Čingove. Slnkou už zvoľna zapadalo, lúčilo sa smutne s horami, no mäkké svetlo potešilo moju dušu i môj fotoaparát... (väčší náhľad získate kliknutím na názov príspevku)