Msgr. Michal Bubnič sa narodil 22.5.1877 v obci Pajštún (Borinka). Bývalí riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Msgr. Ján Pöstényi na základe výskumu archívnych materiálov dospel k názoru, že rod Bubničov pochádzal z Chorvátska. Odtiaľ utiekli pred Turkami niekedy v 15. -16. storočí na Slovensko a usídlili sa v obvode farnosti Stupava v Pajštúne na majetku grófa Károlyiho.
Malý Michal Bubnič začal svoje štúdie roku 1888 v rímsko-katolíckej ľudovej škole v Pajštúne, neskôr odchádza do Šamorína, kde študuje na maďarskej rímsko-katolíckej základnej škole. Po skončení základnej školy študuje v Bratislavskom gymnáziu, kde býva v malom seminári. Roku 1894 prestúpil na ostrihomské rímsko-katolícke gymnázium, kde 14 júna 1896 zmaturoval. V štúdiách pokračuje štúdiom teológie na Bohosloveckej fakulte v Ostrihome.
Bol veľmi horlivý, čím si vydobyl, aby klerici mohli kázať v slovenčine a tým sa pripravovať na pastoráciu. Jeho horlivosť si povšimol aj vtedajší ostrihomský arcibiskup Claudius kard. Wasray, ktorý ho pred jeho vysviackou na kňaza poslal do Ríma pre apoštolské požehnanie od svätého Otca. Po návrate z Ríma prijíma dňa 22.6.1900 z rúk ostrihomského svätiaceho biskupa kňazské svätenie. Po kňazskej vysviacke slávi v júni 1900 primičnú svätú omšu v rodnom Pajštúne v kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho.
Po kňazskej vysviacke krátko pôsobí vo Sv. Jure a Piešťanoch. V Piešťanoch je jeho zásluhou nahovorenie riaditeľa kúpeľov Wintera na katolícku vieru.
Roku 1908 sa stáva farárom v Maduniciach. Tu napísal divadelné hry: Dvanásťročný Ježiš a Pašie. K pozdvihnutiu sociálnych podmienok Maduničanov prispel založením potravinového a úverového družstva. Dal tu postaviť pamätník Jána Hollého, ktorý tu pôsobil v rokoch 1814-1843.
Významným priateľským gestom Michala Bubniča voči členom Spoločnosti Božieho slova bolo poskytnutie dočasného pôsobiska pre p. Alberta Floriána, ktorý sem prišiel z Toga roku 1922. V roku 1923 sem prišli ďalší dvaja pátri a traja bratia, ktorí tu pôsobili až do presťahovania sa do Nitry v roku 1925.
Koncom roka 1923 odchádza do Topoľčian, kde sa stáva správcom farnosti.
V Topoľčanoch sa zaslúžil o výstavbu katolíckeho domu a cirkevnej ľudovej školy. Taktiež sa tam hrávali jeho diela, ktoré vytvoril ešte v Maduniciach a hrávali sa až do povojnových čias. 12.júla 1925 mu je udelený titul kaplán jeho Svätosti (Msgr.).
V roku 1925 je menovaný za biskupa a apoštolského administrátora rožňavskej diecézy.
Msgr. Michal Bubnič prijal 8.12.1925 biskupskú konsekráciu v konkatedrále svätého Martina v Bratislave z rúk banskobystrického biskupa Mariána Blahu a spolukonsekrátorov Pavla Jantauscha a Jozefa Čárskeho. Stáva sa apoštolským administrátorom rožňavskej diecézy s katedrálnym chrámom Nanebovzatia Panny Márie a titulárnym biskupom scilitánskym. Za svoje biskupské heslo si zvolil: Quis ut Deus ? ( Kto je ako Boh ?). Od roku 1926 redigoval náboženský informačný časopis rožňavskej diecézy Litterae circulares. Po svojom menovaní za apoštolského administrátora diecézy zavádza vo svojej diecéze slovenské bohoslužby. Ako reakciu na encykliku pápeža Pia XI. Ubi arcano, ktorá prikazovala založenie cirkevnej charity v každej biskupskej diecéze, vypracoval stanovy pre Česko-slovenskú katolícku cirkevnú charitu. Roku 1926 menoval neskoršieho rožňavského biskupa Dr. Róberta Pobožného za sídelného kanonika. V liste z mája 1929 žiada organizácia Štátna liga pre ochranu detí (Országos gyermekvédó liga) peniaze pre 1000 chudobných detí z horného Maďarska. Dlhé roky stál na čele Katolíckej akcie, ktorej taktiež vypracoval stanovy. Taktiež podporoval aj organizáciu Karitasz. Stal sa predsedom katolíckej mládeže. Na žiadosť barónky Augustíny Haupt - Stummerovej, predloženej pápežovi Piovi XI., mu bolo od 1.1.1934 dovolené popri spravovaní rožňavskej diecézy aj spravovanie farnosti v Topoľčanoch. Pápežom je poverený za Slovenskú organizáciu 34. celosvetového eucharistického kongresu v Budapešti vo februári roku 1938 a zvoláva eucharistické trividum. Pri tejto príležitosti rozposiela na každú slovenskú faru pastiersky list. Pápežskou bulou Diocesium Fines zo dňa 19.7.1939 sa diecézy znova pričlenili k ich pôvodným metropolám k Jágru a Ostrihomu. Týmto aktom sa mohol biskup Bubnič stať oficiálne diecéznym biskupom a zaujať jeho sídlo s právami diecézneho biskupa. Svoju pozíciu slávnostne zaujal 1.10.1939. V roku 1940 bola v jeho rodnej obci dostavaná ním financovaná kalvária pre jeho rodičov a oplotenie okolo miestnej fary. Ich posviacku plánoval spolu s biskupom Michalom Buzalkom. V roku 1941 zakladá Spolok svätého Vojtecha pre Slovákov v Maďarsku a na jej čelo menuje Alexandra Horáka.
Angažovanosť biskupa v politike bola neoddeliteľnou súčasťou pôsobenia a diela biskupa Bubniča pre dosiahnutie dobra miestnej cirkvi a diecézy. Svoje národné uvedomenie naplno prejavil hneď po svojom biskupskom menovaní v telegrame Matici slovenskej pri príležitosti osláv augustových matičných dní roku 1926. Biskup Bubnič s poľutovaním prijal správu, že nedopatrením sa jeho podpis nedostal pod výzvu slovenských biskupov pri príležitosti Pribinových osláv v Nitre roku 1933, pretože už vtedy boli tendencie ho označovať za hungarofila. Na základe rokovaní o novom cirkevno-právnom usporiadaní cirkevných území vyplývajúcich zo zmluvy Modus Vivendi schválenej Vatikánom a československou vládou vo februári 1928 bola ohrozená existencia rožňavskej diecézy, čo spôsobovalo biskupovi Bubničovi veľké množstvo starostí, pretože už bol podaný aj návrh na parcelizáciu rožňavskej diecézy. Biskup Bubnič intervenoval na najvyšších inštanciách a na príslušných vládnych miestach, ba aj osobne u mnohých politikov (napr. u Andreja Hlinku, ktorý sa zasadil za zachovanie statu quo). Treba vyzdvihnúť, že všetci slovenskí biskupi stáli svorne na strane biskupa Michala Bubniča a ako vysvitá z listu Andrejovi Hlinkovi z júna 1931 - biskupi svoje stanovisko predložili nunciatúre v Prahe a Ministerstvu zahraničia ČSR v tom zmysle, aby sa táto záležitosť vôbec nepredkladala Svätej stolici. Oficiálne štátne orgány však neupustili od svojich zámerov a presadzovali pozoruhodné riešenie. Rozdelenie územia Rožňavskej diecézy a prenesenie jej sídla (translatio sedis) do Bratislavy, ktorú chceli povýšiť na arcibiskupstvo. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva Bratislavy 1.6.1935 zástupca mešťanov František Kraus predniesol požiadavku celého mesta, aby Bratislava ako hlavné mesto Slovenska bola povýšená na sídlo arcibiskupa - metropolitu. U ostrihomského arcibiskupa Justiána Serédiho a na Ministrestve vnútra roku 1939 si vymohol povolenie na účinkovanie Združenia katolíckej mládeže, no to mohlo pôsobiť iba ako odbočka maďarskej mládežníckej organizácie KALOT (Katolikus agrárifjusági Legényegyletek Országos Titkársága, Krajinský sekretariát mládeneckého spolku katolíckej roľníckej mládeže). Po ústrkoch zo strany maďarských úradov sa roku 1943 zriekol vedenia KALOT-u.
Po prepade biskupskej rezidencie v Rožňave 9.1.1945 partizánmi, vyzvali 67 ročného biskupa Michala Bubniča, aby ich zaviedol do pivnice. Tam im posluhoval víno. Po hodinovom týraní ho napokon prepustili, avšak na následky tohto mučenia 22.2.1945 zomiera v Rožňavskej nemocnici.
Život biskupa Michala Bubniča je vzorom dobrého pastiera a svojím životom je nám vzorom nielen kňaza svätého života, ale aj vzorom dokonalého kresťana pracujúceho Ad maiorem Dei gloriam!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára