Po 3 rokoch vyhľadal duchovného učiteľa, od ktorého prijal aj mníšsky habit a ktorý mu nosil občas jedlo. Benedikta tu v jeho samote navštevovali aj mnohí pastieri, ktorý o ňom rozširovali správy. Po smrti opáta v neďalekom kláštore ho vyhľadali mnísi so žiadosťou aby sa on stal ich novým duchovným otcom. Po naliehaní Benedikt tejto žiadosti vyhovel a začal sa venovať duchovnému vedeniu mníchov. Mnísi boli s prísnosťou nespokojný a dokonca sa ho pokúsili aj otráviť. Po tomto incidente sa Benedikt znova utiahol do Subiaca, aby tam pokračoval v zaužívanom živote. Nebránil sa však rôznym návštevám mladých ľudí, túžiacich po Duchovnom živote, či rade. Tak postupne vznikli malé kláštory. Okolo roku 529 sa Benedikt odoberá do Cassina, kde na vrchu hory so svojimi spoločníkmi vybuduje kláštor. Po svojich skúsenostiach vidiac problémy mníchov sa rozhodol spísať svoju známu Regulu- pravidlá pre život mníchov. Tu zostáva až do konca svojho života a zomiera v marci roku 547. Na základe jeho regule vznikli po celom svete tisícky kláštorov.
Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vyhlásil za hlavného patróna Európy. Prečo ? Nedávno jedna moja bývalá spolužiačka zdieľala na Facebooku článok s kometárom že je veľmi pravdivý o tom, ako vedci preukázali že veriaci sú menej inteligentný. Veď veriť v Boha je proti rozumu. Je tomu ale naozaj tak ?
Okrem modlitby dával Benedikt dôraz na prácu. Tak postupne benediktíni a mnísi, ktorí budovali na Benediktovej reguly vybudovali systém kláštorných škôl, ktoré dali základ vzniku moderných univerzít. Venovali sa poľnohospodárstvu a vede. Mnohí si pripíjajú na nový rok "Šampanským" ( aj keď väčšina asi samozrejme nie originálnym), málo kto však vie že aj túto pochúťku vynašli mnísi v 17. storočí. Všetci nosíme na rukách hodinky. Málokto však vie, že prvé mechanické hodiny zostavil mních, neskorší pápež Silvester II. Okrem toho mnísi skúmali prírodu, prepisovali knihy. Mních Elmer v 11. storočí preletel na "klzáku" 200 metrov... O tom, čo všetko prinieslo mníšstvo Európe dnes, by sa dali písať a aj sú napísané celé knihy. Možno by nebolo od veci ich zobrať do ruky a čítať. Aby sme nedopadli ako tá slečna na Facebooku, alebo ako manželský pár- mladí taliani, ktorých som včera stretol na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Ukazujúc na Baziliku sa ma pýta mladý pán: " Prepáčte, toto je Panteon ?". Ako poznamenal vicerektor nášho seminára, keď som mu o tom pri večeri rozprával- toto už nie je náboženská nevzdelanosť, ale strata elementárnych znalostí. Máme byť na čo hrdí, len na to nezabudnime.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára