Františkove prekvapenia

To, že Svätý Otec František produkuje jedno prekvapenie za druhým sme si už zvykli. Naposledy to bol na poslednú chvíľu zverejnený plán navštíviť dom Augustiniánov v Ríme. K zverejneniu návštevy došlo len jeden deň pred jej uskutočnením. Pápež chcel navštíviť augustiniánov zídených na tzv. generálnej kapitule, kde sa volia predstavení rádu, ktorá sa začínala pri príležitosti sviatku ich zakladateľa sv. Augustína, 28.8.

Kapitula sa pri tejto príležitosti konala v krásnej bazilike sv. Augustína, ktorá ukrýva telesné pozostatky jeho matky, sv. Moniky, ktorá je známa tým, že sa modlila 17 rokov za obrátenie svojho syna na vieru. Nakoniec sa z neho stal kňaz, biskup a učiteľ Cirkvi. Bazilika, ktorá sa nachádza len niekoľko metrov od svetoznámeho Piazza Navona, ukrýva okrem iného známa maľbu Madony od Caravaggia, či maľbu proroka Izaiáša od Rafaella.
Nachádza sa tiež len niekoľko metrov od Pápežskej univerzity sv. Kríža. Využil som teda príležitosťa hovoril som s niekoľkými kňazmi, ktorí tu prednášajú. Podľa ich slov kardinál Bergoglio, pri každej príležitosti keď sa nachádzal v Ríme sa tu chodil modliť za ženy, ktoré vkladali svoje úmysli do jeho modlitieb. On tu prichádzal a prosil o príhovor sv. Moniku.
Cirkev slávi 27.8 tak isto sviatok sv. Moniky. Pri tejto príležitosti som aj ja navštívil bočnú kaplnku, kde spočíva jej telo, uložené v mramorovom oltári. Kaplnka bola plná žien, rôzneho veku, prosiacich o príhovor vo svojich ťažkostiach túto svätú ženu, ktorá s odvahou prosila Boha 17 rokov za obrátenie svojho syna.
Nepokoj z duchovného hľadania, nepokoj zo stretnutia s Bohom, nepokoj z lásky. Vyjsť zo seba samého, ako sv. Augustín. Boh sa nachádza blízko nášho srdca, a spoznáme ho len vtedy, hoci je tak blízko, ak vyjdeme zo seba samých. Táto nepokojná láska nás pobáda neustále hľadať dobro blížneho. Aj toto sú slová Pontifexa, ktoré predniesol vo svojej homílii, včera v bazilike sv. Augustína v Ríme.

Sv. Benedikt - otec západnej civilizácie

Pred niekoľkými dňami som mal možnosť spolu so spolubratmi zo seminára Sedes Sapientiae navštíviť Subiaco. V tomto mestečku, asi 60 km od Ríma, s asi 10 000 obyvateľmi môžme povedať že vznikla západná civilizácia. Niekoľko stoviek metrov od bývalého sídla krutého cisára Neróna, postavil sv. Benedikt na úpätí skál svoju prvú pustovňu. Tu sa mladí Benedikt utiahol z Ríma, kde zanechal svoje štúdiá, aby sa venoval výhradne modlitbe a Bohu. Strávil tu v samote 3 roky.

 Po 3 rokoch vyhľadal duchovného učiteľa, od ktorého prijal aj mníšsky habit a ktorý mu nosil občas jedlo. Benedikta tu v jeho samote navštevovali aj mnohí pastieri, ktorý o ňom rozširovali správy. Po smrti opáta v neďalekom kláštore ho vyhľadali mnísi so žiadosťou aby sa on stal ich novým duchovným otcom. Po naliehaní Benedikt tejto žiadosti vyhovel a začal sa venovať duchovnému vedeniu mníchov. Mnísi boli s prísnosťou nespokojný a dokonca sa ho pokúsili aj otráviť. Po tomto incidente sa Benedikt znova utiahol do Subiaca, aby tam pokračoval v zaužívanom živote. Nebránil sa však rôznym návštevám mladých ľudí, túžiacich po Duchovnom živote, či rade. Tak postupne vznikli malé kláštory. Okolo roku 529 sa Benedikt odoberá do Cassina, kde na vrchu hory so svojimi spoločníkmi vybuduje kláštor. Po svojich skúsenostiach vidiac problémy mníchov sa rozhodol spísať svoju známu Regulu- pravidlá pre život mníchov. Tu zostáva až do konca svojho života a zomiera v marci roku 547. Na základe jeho regule vznikli po celom svete tisícky kláštorov.

Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vyhlásil za hlavného patróna Európy. Prečo ? Nedávno jedna moja bývalá spolužiačka zdieľala na Facebooku článok s kometárom že je veľmi pravdivý o tom, ako vedci preukázali že veriaci sú menej inteligentný. Veď veriť v Boha je proti rozumu. Je tomu ale naozaj tak ?
 Okrem modlitby dával Benedikt dôraz na prácu. Tak postupne benediktíni a mnísi, ktorí budovali na Benediktovej reguly vybudovali systém kláštorných škôl, ktoré dali základ vzniku moderných univerzít. Venovali sa poľnohospodárstvu a vede. Mnohí si pripíjajú na nový rok "Šampanským" ( aj keď väčšina asi samozrejme nie originálnym), málo kto však vie že aj túto pochúťku vynašli mnísi v 17. storočí. Všetci nosíme na rukách hodinky. Málokto však vie, že prvé mechanické hodiny zostavil mních, neskorší pápež Silvester II. Okrem toho mnísi skúmali prírodu, prepisovali knihy. Mních Elmer v 11. storočí preletel na "klzáku" 200 metrov... O tom, čo všetko prinieslo mníšstvo Európe dnes, by sa dali písať a aj sú napísané celé knihy. Možno by nebolo od veci ich zobrať do ruky a čítať. Aby sme nedopadli ako tá slečna na Facebooku, alebo ako manželský pár- mladí taliani, ktorých som včera stretol na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Ukazujúc na Baziliku sa ma pýta mladý pán: " Prepáčte, toto je Panteon ?". Ako poznamenal vicerektor nášho seminára, keď som mu o tom pri večeri rozprával- toto už nie je náboženská nevzdelanosť, ale strata elementárnych znalostí. Máme byť na čo hrdí, len na to nezabudnime.

Pozdrav z Ríma

Je pre mňa veľkou radosťou, že po 2 roky trvajúcej pauze sa môžem znova ozvať aj týmto spôsobom. Vzhľadom na to, že vo svojich štúdiách teológie pokračujem v Ríme a momentálne bývam v Medzinárodnom seminári Sedes Sapientiae, sa môžem vrátiť k blogovaniu. O čom ? To ešte neviem, som si však istý, že Cirkev nemôže ignorovať tieto moderné komunikačné technológie. II. Vatikánsky koncil, ktorého 50. výročie si pripomíname chcel pripomenúť najmä toto. Aby Cirkev kráčala s dobou a vývojom. Dobrým vzorom nám môže byť katolícka Cirkev v USA, ktorá v mnohom predbehla svoju dobu. Známe sú hlavne televízne populárne prednášky biskupa Fultona Sheena, ktorého proces blahorečenia teraz prebieha, či blogy kardinála Dolana, arcibiskupa New Yorku, ako aj mnohých iných. Netreba ísť ani tak ďaleko a zistíme, že pred viac ako týždňom začal blogovať aj kardinál Dominik Duka, arcibiskup Prahy.
Nuž, aby sa to nepreháňalo, nateraz toľko.
Do skorého písania !