Je tomu niekoľko týždňov, čo som sa prechádzal po Bratislave a počas posedenia pri káve v kníhkupectve som si všimol knihu s názvom: “Pedofilní kňazi" od Taliana Massima Introvigne. So záujmom som sa do útlej knižôčky pustil, aj keď na moje prekvapenie sa nejednalo o falošné očierňovanie cirkvi, ale práve naopak. Autor v knihe rozoberá jednotlivé medializované prípady a zmieňuje vystopované fakty v jednotlivých prípadoch.
Mediálna kampaň zameraná proti Cirkvi
Nie je to žiadnou výnimkou v ľudských dejinách, že ten, kto má v rukách moc, častokrát podľahne pokušeniu zneužiť ju - použiť proti svojim nepriateľom. Vo svete, kde je rozšírená predstava, že homosexualita je normálna a človek už môže prikazovať prírode, kedy sa má narodiť dieťa alebo môže bez problémov vraždiť státisíce nenarodemých detí, neexistuje pohodlná inštitúcia, ktorá toto všetko kritizuje. Nuž, a keďže ide o inštitúciu založenú Božím Synom, ale napriek tomu tvorenú ľuďmi, nedokonalými bytosťami, je najľahšie uverejniť nejaký škandál. Odtiaľ je už len malý krok k "nafúknutiu" celého problému veľmocou zvanou Médiá.
Zdá sa, že takouto mediálnou kampaňou organizovanou televíziou BBC bol aj dokumentárny film: " Sex Crimes and the Vatican, “ z roku 2006. Autorom filmu je írsky politik Colm O'Gorman.
Prv, než budete pokračovať v čítaní môjho príspevku, odporúčam prezrieť príspevok: http://www.moviesfoundonline.com/sex_crimes_and_the_vatican.php
A teraz poďme po rad-radom:
A, Film predkladá ako tajomstvo dokument, ktorý bol od začiatku verejne známy
B, Nevysvetľuje, že jediným cieľom dokumentu De delictis gravioribus, podpísaného súčasným pápežom, keď ešte bol kardinál, je uviesť do praxe predpisy Jána Pavla II. v apoštolskom liste Sacramentorum sanctitatis tutela
C, Snaží sa oklamať divákov tým, že údajne tieto dokumenty majú “ututlať” tieto delikty, aby sa nedostali ďalej k svetským orgánom
(s. 14-15)
Dokonca aj bývalý vojenský kaplán Tom Doyle, ktorý figuruje vo filme, 13.10. napísal Johnovi L. Allenovi, vatikanistovi v USA, list, v ktorom píše: " Aj keď som pracoval ako konzultant tvorcov dokumentárneho filmu, obávam sa, že niektoré pripomienky, ktoré som urobil v súvislosti s dokumentom z roku 1962, sa vytratili. Neverím a nikdy som neveril, že spomínaný dokument je dôkazom explicitného sprisahania v konvenčnom zmysle slova najvyššími zodpovednými vo Vatikáne, s cieľom ukryť prípady pohlavného zneužitia spáchaného duchovenstvom. " (s.18)
Talianska verzia filmu bola odvysielaná 31.5.2007 v programe Annozero, ktorý viedol Michele Santoro. Autor filmu, Colm O'Gorman, účinkoval v talianskom vysielaní a Santoro ho predstavil ako odvážneho novinára, ktorý bol ako dieťa zneužívaný zo strany írskeho pedofilného kňaza Seána Fortuneho. Akosi však zabudol podotknúť, že O'Gorman je v prvom rade militantný homosexuál a aktívny politik.
Taktiež je nespravodlivo obvinený biskup Stocktonu, neskorší kardinál a arcibiskup Los Angeles, Roger Mahony. Údajne totiž utajoval pedofíliu a delikty kňaza O'Grady. Avšak podľa dokladov miestnej polície, bol práve biskup prvý, kto kňaza kvôli pedofílii nahlásil na polícií. Po tom, ako ho uznala polícia za nevinného, ho preložil do inej farnosti po tom, čo ho najprv nechal vyšetriť dvoma psychológmi, ktorí ho prehlásili, že nie je nebezpečný.
To len niekoľko príkladov na mnohé zavádzania v zmienenom "dokumentárnom filme".
Štatistika
V roku 2004 dala biskupská konferencia Spojených štátov urobiť nezávislú štúdiu na John Jay College of Criminal Justice, v New Yorku, ktorá nie je katolíckou univerzitou a je jednoznačne považovaná za najuznávanejšiu akademickú inštitúciu v Spojených štátoch v oblasti trestnej činnosti. Táto štúdia hovorí o 4932 amerických kňazoch ( z celkového počtu viac ako 109 000 prípadov), ktorí boli v rokoch 1950-2002 obvinení z pohlavného styku s maloletými, pričom štátne odsúdili niečo vyše stovky z nich. Kňazov obžalovaných zo skutočnej pedofílie je za 52 rokov 958, v priemere osemnásť za jeden rok. Odsúdených bolo 54, teda zhruba jeden za rok (s.37).
Teda počet odsúdených katolíckych kňazov je od 0,2 do 1,7% podľa zemepisnej oblasti, kým medzi protestantskými pastormi to bolo 10% a z nich sú 2 až 3% pedofili.
Samozrejme, nebolo cieľom môjho príspevku zakrývať smutnú realitu. Je faktom, že medzi klérom sa nachádzajú homosexuáli, kňazi, ktorí majú deti, či pedofili. Žiaľ, sám musím priznať, že kňazov, zapadajúcich do prvých 2 zmienených skupín poznám, resp. viem o nich. Avšak je potrebné bojovať za to, aby niekoľko jednotlivcov s podporou médií nepoškvrnilo meno tým poctivým, ktorý svoj život oddali výlučne Bohu a službe ľuďom. Je povinnosťou každého človeka, ktorý to myslí s vierou vážne, aby proti krivým obvineniam zo strany médií zdvyhol hlas a protestoval. Protestoval za každým nespravodlivým obvinením, ktorých je čím ďalej tým viac.
Viac konkrétnych prípadov je možné nájsť v knihe : Massimo Introvigne, Pedofilní kňazi, vydavateľstvo Don Bosco, 2010
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára