nedeľa 22. septembra 2013

Biela ako mlieko, červená ako krv

Aby to nevyzeralo, že v seminári sa "len" modlíme a študujeme, tak tento krát som sa rozhodol napísať o jednom filme, ktorý sme prednedávnom pozerali. Činíme tak v rámci relaxu každú stredu a sobotu. Namiesto klasických diel sme si tento krát vybrali jednu novinku s názvom "Biela ako mlieko a červená ako krv".


Film bol uvedený tento rok a bol natočený na základe románu pre mladých od Alessandra D´Avenia, mladého talianskeho spisovateľa, učiteľa na Lýceu. Dielo sa stalo najpredávanejšou knihou v Taliansku a bolo preložené do mnohých jazykov, z tých nám bližších do španielčiny, poľštiny, maďarčiny.
Toto dielo ma nezaujalo ani tak niečím zvláštnym čo sa týka technickej stránky, aj keď musím podotknúť, že sled udalostí bol veľmi rýchli a nebol čas nudiť sa.

Dielo pojednáva o mladom 17 ročnom študentovi Lýcea, Leovi, ktorý sa zaľúbi do spolužiačky Beatrice. Prv sa jej neodváži vyjadriť svoje city a tak poprosí svoju priateľku Silviu aby mu s tým pomohla. Aby však toho nebolo dosť, všetci okrem Lea vedia že Silvia je zaľúbená do neho. Keď konečne vyjadrí svoje city Beatrice, a majú sa znova stretnúť v škole, Beatrice tam nie je. Ochorela na rakovinu a leží v nemocnici. Rozhodne sa jej pomôcť s transplantáciou kostnej drene a prihlási sa napriek nevôli svojim rodičom, sfalšujúc ich podpis medzi kandidátov na darovanie kostnej drene. Jeho kostná dreň nesedí, nakoniec sa nájde iný darca. Po operácií Beatrice oznámi Leovi, že sa rozhodla na 2 mesiace kým sa úplne uzdraví odísť k svojmu otcovi do Francúzska, aby ju znova mohol vidieť zdravú a nie chorú. Pravda je však iná, Beatrice za niekoľko týždňov zomrie. Mladá dievčina, konfrontovaná so smrťou, napíše niekoľko listov, ktoré sú jej reflexiou nad zmyslom života a hľadaním Boha. Zoči voči smrti spoznáva že zmysel jej života je v Bohu a s týmto svojim objavom sa zdieľa vo svojich listoch adresovaných Leovi. Zároveň mysliac na neho, mu napíše, že napriek jej smrti sa má starať o Silviu, pretože vidí, že sa k sebe hodia. Miesto toho aby myslela na seba a na to že už ho nebude môcť mať rada, chce aby bol Leo šťastný so Silviou.
Ako som napísal vyššie, nič mimoriadne a predsa. V dnešnej dobe, keď sú všetci ľudia zahľadení do seba, vyhľadávajú svoje šťastie tam kde ho nemožno nájsť, v pozemských pominuteľných veciach, sa stane najpredávanejšou knihou v taliansku dielo, ktoré pojednáva o smrti a nádeji, ktorá pramení z viery v Boha. My veriaci sme neporovnateľne bohatší od tých ostatných, aké to šťastie. Krásne o ňom pojednáva Benedikt XVI. vo svojej encyklike Spe Salvi. Možno nie je preto náhoda že autor je katolík a jeho brat učí na našej univerzite, Santa Croce v Ríme.

Žiadne komentáre: