štvrtok 30. júna 2011

Pedofilní kňazi 2

Po poslednom blogu, ktorý som venoval problematike pedofílie v katolíckej Cirkvi na základe knihy taliana Massima Introvigne, by som chcel uviesť niekoľko názorov a vyjadrení pápeža Benedikta XVI., ktoré vyjadril v knihe "Svetlo sveta".

Jedná sa o prvú knihu rozhovorov tohto druhu s hlavou Katolíckej cirkvi. Nemecký novinár, Peter Seewald, niekoľko hodín kládol pápežovi otázky, na ktoré tento muž v bielom odpovedal. Pre mnohých môžu byť tieto odpovede veľmi zaujímavé a prekvapujúce. Vrhajú pravé svetlo na názory Josepha Ratzingera, na rozdiel od konštruovaných, tendenčne písaných článkov.



Benedikt XVI. v knihe hovorí, že " Nejde o nijaké špecifikum, ktoré by sa týkalo len katolíckych kňazov alebo iba katolíckej cirkvi. Sú žiaľ zakotvené v hriešnosti človeka, ktorá sa prejavuje aj v Katolíckej cirkvi a viedla k týmto hrozným výsledkom... Myslím si, že zlo musíme minimalizovať, byť vďační a poukazovať aj na to, koľko svetla žiari z Katolíckej cirkvi".


Seewald sa pýta pápeža, či nie je potrebné brať útoky na cirkev práve v roku kňazov ako znamenia. Činí tak v kontexte so žalobou, ktorú vyslovil ešte kardinál Ratzinger počas krížovej cesty v rímskom koloseu v roku 2005: " Ako často oslavujeme sami seba a Ježiša vôbec neberieme do úvahy. Ako často je jeho slovo prekrúcané a zneužívané? Koľko špiny je v Cirkvi, a to práve medzi tými, ktorí by mu ako kňazi mali úplne patriť ?" Podľa pápeža dostal v roku kňazov mnoho listov od biskupov, kňazov a laikov, "množstvo dojímavých svedectiev, ktoré naozaj chytajú za srdce. Títo ľudia dosvedčujú:” Rok kňazov sme prijali ako príležitosť na očistenie, ako akt pokory, ktorým sa nechávame Pánom nanovo povolať, Práve vďaka tomu sme znova uvideli veľkosť a krásu kňazstva". V tom zmysle boli podľa mňa tieto hrozné odhalenia aj dielom Prozreteľnosti, ktorá nás ponížila a donútila začať odznova.


"Sekularizovaná kultúra prenikla do niektorých západných reholí", cituje novinár kardinála Rodé. Podľa Pápeža, "Duchovná atmosféra sedemdesiatych rokov, ktorá má svoje počiatky už v päťdesiatych rokoch, k tomu iste prispela. Nie je bezvýznamné, že práve vtedy sa rozvinula teória, podľa ktorej treba pedofíliu považovať za niečo pozitívne. Okrem toho sa šírila téza- a prenikla aj do katolíckej morálnej teológie-, podľa ktorej nič nie je samo o sebe zlé. Niečo je len "relatívne" zlé. Čo je dobré a čo zlé, vraj závisí od následkov... Dobro a zlo sa navzájom zamieňali, nestáli jasne jeden proti druhému".


Jednou z posledných problémov spojených so zneužívaním je otázka spoločenstva "Legionári Krista" a ich zakladateľa Marciala Maciela Degollada, ktorý žil dvojitým životom. Benedikt XVI. hovorí, že "zatajovanie treba odstrániť... Kde kňaz žije spolu so ženou, treba overiť, či má úprimnú vôľu uzavrieť manželstvo a či by mohli vytvoriť dobrú rodinu. Ak je to tak, musia ísť touto cestou. Ak však ide len o morálnu slabosť a nie je medzi nimi opravdivé vnútorné spojenie, treba hľadať cestu ako uzdraviť jeho i ju. V každom prípade sa treba starať o to, aby sa voči deťom, ktoré sú dobrom najvyššej kategórie, nepáchala krivda a dostala sa im potrebná spoločná výchova. Základným problémom je čestnosť. Druhým je úcta k pravde oboch ľudí a detí, aby sa mohlo nájsť správne riešenie, A tretím problémom je, ako môžeme mladých ľudí opäť vychovávať k celibátu... Monogamné manželstvo je základ, na ktorom stojí západná civilizácia. Ak sa rozbije, zrúti sa i všetko, čo je podstatné v našej kultúre".

Podľa Pápeža, dokáže pochopiť biskupov, ktorý pod vplyvom chaosu dnešných čias uvažujú aj o zrušení celibátu. Avšak ťažšie si dokáže predstaviť, ako by takéto dve formy mohli vyzerať v praxi. "Je dôležité, aby kňazi nežili niekde v izolácií, ale aby boli spolu v malých spoločenstvách, aby sa navzájom podporovali a spolupracovali vo svojej službe Kristovi a v zriekaní sa pre Božie kráľovstvo".


Pre ľudí, ktorí ešte nečítali žiadnu trilógie rozhovorov P. Seewalda s Josephom Ratzingerom, sa môže zdať Ratzingerova otvorenosť prekvapujúca. Avšak v skutočnosti predstavuje súčasnú hlavu katolíckej Cirkvi, takú, akú ju už dávno môžeme poznať. Preto kniha Svetlo sveta tak isto ako tie predošlé môže klásť pre jej čitateľa ďalšie a ďalšie námety k premýšľaniu nad svojou vierou i Cirkvou.


PS: Citáty sú robené na základe mojich výpiskov z anglického prekladu z vydavateľstva Ignatius Press "Light of the World". V článku je však použitý slovenský preklad, Mariána Gavendu, vydaný vo vydavateľstve Don Bosco.

Žiadne komentáre: